Pod toskánskym slnkom

To jsem se zase nechal napálit hodnocením. Dlouho jsem neviděl skoro 2 hodinový film o ulétlé a ztřeštěné Američance, která hledá chlapa v Itálii, kterého ji scénář přilepí na konci filmu,. Takže romantika, která tam měla být, se nakonec vůbec neobjevila ... Souhlasím s Enšpíglem, škoda, že jsem ho neposlechl... (27.07.2015)

Mám rada filmy, po ktorých pozretí mi zostane príjemný pocit a Pod toskánskym slnkom je presne takým hrejivým zážitkom, zanechávajúcim úsmev na tvári. Pôsobí síce aj trochu rozprávkovo, ale to je niečo, čo sa filmu dá odpustiť. Diane Lane je vo svojej úlohe absolútne očarujúca a nečudujem sa, že jej vyniesla viaceré nominácie a ocenenia. Veľký priestor patrí vo filme ale aj nádherným talianskym scenériam lákajúcim na dovolenku, prastarej vile plnej tajomných zákutí, priateľským miestnym obyvateľom ako aj trojici pôvodne rezervovaných Poliakov. (05.02.2016)

Audrey Wells na reziserskej stolicke mi nic nehovori, ale film pohladi po dusi nejedneho obstarozneho mentalneho invalida, kuktorym patrim aj ja. Nic sa tam sice nedeje, ale Diane Lane /Soudce Dredd, Smrt On-Line/ je krasna, taliansky toskansky vidiek tiez a vynimocne mi nevadil ani Vincent Riotta (seagalovka Bestie, Stiny Minulosti/. 69 % (06.06.2015)

Popravdě jsem čekala něco jiného. Víc slunce, víc moře, víc svahů... líbilo by se mi, i kdyby to bylo prostě víc poetický. Udržet si to atmosféru, kdy Frances vaří pro dělníky, tak dám jasných pět (a ona tam místy pořád probleskovala). Jenže místo toho se tam snažili narvat vtipy a situace, které tam podle mě byly jako pěst na oko a to hodně filmu uškodilo. Každopádně Diane Lane byla okouzlující a hrála velmi dobře. A mě celkem okouzlil realiťák, i když není vůbec můj typ, ale byl vnitřně moc krásnej. (19.06.2018)

Farebné kamienky v modrej vázičke. Slnečnice tancujúce po poli. Srdce plné sĺz plávajúce vo fontáne nádeje aj oranžový západ slnka. Všetky farby sveta v príbehu, kde sa nádej strieda so smútkom, ktorý má farbu dúhy. Čierna sa minula na kolajnice, ktoré postavili cez vysoké hory v čase, keď ešte nebol vlak, čo by po nich prešiel - pretože vedeli, že raz taký vlak príde. To je hlavné posolstvo tohoto príbehu pre všetkých, čo pocítili stratu človeka tak, že ani nevedeli, ako majú ďalej dýchať. To všetko preto, že cez slzy člověk vidí iba kúsok pred seba a neverí, že práve za tým ho čaká niečo úžasné. Tiež preto, že keď niečo skutočne chceme, tak sa nám to splní. Možno inak, ako očakávame, ale kto už by presne chcel vedieť čo presne to bude? Keď je za oknom šedivo a životu chýba farba, je tento film tým pravým melancholickým a úžasne farebným spoločníkom. (04.06.2006)