Evolution of Snuff, The

Dokument, ktorý vlastne ani o snuffe moc nie je, teda až na príležitostné načrtávanie tejto témy či už z novinovej tlače, jemných poznámok a narážok alebo samotným “snuff” záverom, ktorý nie je ničím iným, než prehliadka vtedy ešte cenzurovaných scén z trháku Wesa Cravena - The Last House on the Left (1972). Keďže kruté zábery nepustili cenzori prakticky von, sú v tomto prípade ako záverečná desivá bodka filmovej evolúcie vydávané za skutočné (dnes už sú bežne súčasťou necenzurovanej verzie filmu). K desivému vyvrcholeniu filmového diela ako takého, sa režisér Karl Martine (v titulkoch je uvedený iba on) dopracoval cez pornografickú prácu Roberta Furcha. Zákulisné zábery z natáčania jeho diel, nejaká tá omáčka okolo, sexuálne scény, hanblivosť, nespolupráca a v neposlednom rade zábava a zanietenosť, toho všetkého je tu dostatok. Ale údajná samovražda Claudie Fielers pred ukončením nakrúcania núti k zamysleniu. The Evolution of Snuff je ako pohľad do filmového zákulisia, techniky filmu a jeho následkov, vcelku zaujímavý. Dokument otvára Roman Polanski, ktorého ženu Sharon Tate si v noci 8. septembra 1969 vybrala mansonova “rodinka” ako úspešný herecký objekt hodný zmasakrovania. (19.08.2009)

Snuff se tomu fakt říkat nedá. Je to spíše dokument, který ukazuje, jak to většinou probíhá v zákulisí natáčení "filmu". Btw kameru nedělal Craven. (04.08.2019)