Re: Zero kara hadžimeru isekai seikacu - Season 1

“I wish people who say: “I’d rather die” would actually die before they say it. So that they’ll know how I feel.” Prvá séria si veľmi vkusne pohráva s diváckymi očakávaniami, akonáhle je prenesení hlavný hrdina otaku do alternatívneho fantasy sveta, tak sa môže sprvu zdať, že pôjde o nejaký ďalší radový isekei. Avšak seriál iba klame svojím telom, pod krásnym a farebným obalom magického sveta drieme krutá a neľútostná realita. Ako spoločne s ústredným protagonistom brázdime svetom a spoznávame nové končiny, tak si postupne začneme uvedomovať, že tento svet nie je vôbec taký jednoliaty a priamočiary, ako tie svety, ktoré Subaru pozná z iných isekeiov... a už vonkoncom nie je ružový. Prvú nápovedu dá Subaruovi tá skutočnosť, že sa v ňom po povolaní do alternatívneho sveta neprebudila žiadna superschopnosť (jediná ozajstná schopnosť, ktorou bol obdarení, je mu v konečnom dôsledku úplne k ničomu a spôsobuje mu viac problémov než úžitku), na čo začne po chvíli spochybňovať vlastnú výnimočnosť, až kým dospeje do bodu, kedy si uvedomím, že nie je tým hrdinom, za ktoré sa pôvodne považoval byť. Táto nepríjemná zrážka s realitou jednoducho bola v tomto prípade nevyhnutná a iba tak sa mohlo docieliť, aby hrdina mohol charakterovo ďalej rásť. Ten fakt, že od tohoto fantaskného sveta nedostal nič zadarmo len nás utvrdzuje v tom, že cesta z nuly na hrdinu nebude vôbec jednoduchá. Subaru sa vzhľadom na nepriaznivé okolnosti musí čoraz častejšie spoliehať na iných, nie je to on, kto má moc chrániť ostatných, ale naopak, on musí ostatným dovoliť, aby sa oňho postarali, aby zaňho vybojovali jeho bitky, keďže fakticky vzaté je až úboho bezmocný. Tá skutočnosť, že sa musí len ponižujúco prizerať na to, ako zaňho rieši niekto iný jeho konflikty, je pre jeho namysleneckú a egocentrickú osobnosť niečo nemysliteľné, a tak si Subaru tieto svoje nedostatky a pocit zameniteľnosti začne kompenzovať tým, že sa začne správať ako úplný zmrd, prestane hľadieť na svoje okolie a začne porušovať sľuby, ktoré druhým dal, a dospeje až do takého štádia, kedy sa nebojí otvorene na plnú hubu povedať naozaj čokoľvek... vskutku tragický prípad. Jedná vec sa považovať za dokonalého hrdinu, druhá vec ním skutočne byť. Ako ste už asi pochopili, sebadeklaratívne prehlasovanie sa za hrdinu z vás hrdinu aj tak nespraví. Nanajvýš sa akurát tak strápnite, ak budete od druhých vyžadovať, aby vás rešpektovali, i keď ste si ich rešpekt nijak nezaslúžili, ba naopak ste sa svojím dedinským chovaním pričinili len o to, že na vás budú všetci nazerať zvrchu. Nikto sa nestane hrdinom zo dňa na deň, proces je to omnoho zdĺhavejší, a už vôbec by ste nemali od sveta očakávať, ako to isekaie často prezentujú, že vám moc len tak pristane do náručia, či do konca sa do tejto heroickej roli nejakým zázrakom narodíte, a kým si toto Subaru neuvedomí, nemôže nikoho zachrániť! Prvá séria nás vezme na dosť psychologickú (duchovnú), až očistnú cestu za sebapoznávaním a zvlášť za uvedomením si tých zásadných hodnôt v živote. Príbeh Natskiho Subaru, aj navzdory tomu, ako postupom času dochádza k čoraz väčšiemu rozkladu jeho vlastnej osobnosti, až kým nespadne na úplne dno, je takým tým zarážajúcim spôsobom fascinujúci. Keď si na druhú stranu vezmeme Subaruovu schopnosť, tzv. "Return by Death", či smrteľný reštart, veľmi to pripomína práve herné mechaniky, konkrétne tú možnosť sa respawnuť, čo po vzore klasických isekeiov dodáva svetu celkový MMORPG feeling. Konieckoncov, každé ďalšie respawnutie pre nášho protagonistu znamená nový štart, novú východziu pozíciu, novú nádej na to niečo zmeniť. Ide v podstate o akýsi zvláštny druh levelovanie, kedy hlavná postava všetky nazhromaždené poznatky z predchádzajúceho/pararélneho života aplikuje do toho súčasného. Lenže opakované znovuprežívanie tých samých udalostí nemusí vždycky výjsť dvakrát podľa hrdiových predstáv, nie vždycky účel svätí prostriedky, a vo výsledku celá takto nastavená situácia môže viesť k jej bezvýchodiskovosti, kedy pocit zadosťučinenia skrátka neprichádza... je až na míle vzdialený, a hrdina má v tú chvíľu strašnú chuť sa vzdať, a to neberiem do úvahy ani neblahé dôsledky smrti na psychiku, ani bezmocnosť nijak ovplyvniť miesto ani čas, kde a kedy dôjde k jeho ďalšiemu oživenie... stretáva sa so situáciami, ktoré by hoci veľmi rád zmenil a úplne vymazal z histórie, avšak jednoducho nemôže, nakoľko necestoval späť v čase dostatočne ďaleko. Na druhú stranu táto do značnej miery temná fantasy záležitosť obsahuje i hromadu krásnych momentov a milých chvíľ, ktoré ma len utvrdzujú v tom, že akokoľvek sa svet môže javiť beznádejne, tak vždycky sa v ňom nájde i niečo krásne, za čo sa skrátka oplatí bojovať. Zvlášť v prvej polovici prvej série sa hodne hrá na city a romantickú notu, čo v kombinácii s časovou manipuláciou zvládne byť veľmi osviežujúce. Subaru nielenže využíva smrteľný reštart na dosiahnutie svojich osobných cieľov, čo sa jeho záujmu o Emiliu týka, ale aj na zachránenie života svojej lásky. A keď už som zmienil Emiliu, čoby striebrovlasú polelfku s namodravými fialovo-ametystovými očami, čo v tomto nevraživom svete neveští nič dobrého, ako sami neskôr uvidíte, tak situácia okolo Emilie samotnej mi príde nemierne sklučujúca a aj napriek jej stále veselej nálade sa jedná o neskutočne smutnú postavu, s ktorou sa proste nedá nesúcitiť. Rovnako veľkú porciu emócií do príbehu vnáša aj postava Rem, či už jej minulosť, tak i jej súčasné traumy a psychologické stavy - pocit menejcennosti či sesterských komplex. Uveriteľne napísané postavy, veľmi dobre vykreslené vzťahy a dôraz na intenzívne emócie robia z Re:Zero neuveriteľne silný zážitkom, ktorý ma psychicky i emočne nespočetnekrát dostal. Epizódy ako "I Cried, Cried My Lungs Out, and Stopped Crying", "Rem", "Return to the Capital", "The Outside of Madness", "From Zero", "That's All This Story Is About" (a nespočet ďalších), sú doslova emocionálnou horskou dráhou. Animačne ide takisto o veľmi solídnu záležitosť, kedy v prvom rade na seba seriál upúta svojím art styleom a kawaii vyobrazením ženských postáv (Emilia, Rem, Ram, Beatrice), v tomto ohľade ide o esenciu rozmanitosti. A hudobná stránka je taktiež nadpozemská, kedy predovšetkým by som chcel vypíchnuť neskutočne nabité obidva openingy a o nič menej chytľavé endingy. (27.05.2022) (menej) (viac)