Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Budúca hviezda európskych kabaretov éry Belle Epoque, Loïe Fuller, sa narodila na americkom Stredozápade a nič z jej pôvodu nepredurčovalo túto farmársku dcéru k tomu, že raz bude tancovať v parížskej Opere. Ale stalo sa. Skrytá v metroch hodvábu, ruky predĺžené dlhými drevenými tyčami, Loïe znovu objavuje svoje telo na javisku a uchvacuje publikum každý večer o trochu viac svojim revolučným Serpentínovým tancom. Oslní celé mesto a stane sa ikonou, žiariacim symbolom jednej generácie. Významní obdivovatelia jej padajú k nohám: Toulouse-Lautrec, bratri Lumiérovci, Rodin... Dokonca aj keď jej hrozí, že si fyzickou námahou zničí chrbát, aj keď jej žiara reflektorov spaľuje oči, nič ju nezastaví v túžbe stále zdokonaľovať svoje umenie. Až stretnutie s Isadorou Duncan – mladou tančnicou bažiacou po sláve – privedie túto ikonu zo začiatku 20. storočia k pádu. (ASFK)

(viac)

Videá (2)

Trailer 2

Recenzie (25)

porky93 

všetky recenzie používateľa

Není to špatný film. Náhled do počátků moderního tance a pařížského kulturního života v období tzv. Belle Époque je bezesporu zajímavý. Choreografie tanečních vystoupení je výborná stejně jako výkon hlavní představitelky, která se navíc do role skvěle hodí. Závěrečná scéna za doprovodu "Song For Bob" od Nicka Cavea a Warrena Ellise byla velmi příjemnou tečkou. Ovšem film má i některá výrazná negativa. Například smyšlená úvodní sekvence vyzobrazující mladou Loie Fuller jako pasačku krav, která ani neumí tancovat, v nějaké díře na divokém západě mi přišla těžce přitažená za vlasy. Zhruba od poloviny stopáže s příchodem postavy Isadory Duncan film začíná trochu ztrácet na tempu a také se znovu dost odchylovat od reality, což je podle mě trochu škoda, protože život hlavní hrdinky je, podle toho, co jsem četl, dost zajímavý i bez přibarvování a fikce. Navíc když už tvůrci chtěli zahrnout postavu Isadory do příběhu mohli teda vybrat herečku, která je alespoň vzdáleně podobná reálné postavě. Celkově je Tanečnice slušný film, který mohl být ale daleko lepší. ()

kaylin 

všetky recenzie používateľa

Trochu mi to připomnělo snímek "Egon Schiele", který jsem nedávno viděl. Je to životopisné, je to dobré, ale přijde mi to spíše jako takové klasické životopisné drama, kterému chybí něco navíc, co byste dostali. Jasně, dozvíte se o životě dané osoby, kterou nejspíš ani neznáte, jasně, měla zajímavý a dramatický osud, ale s tím prostě počítáte. ()

Reklama

PTuranyi 

všetky recenzie používateľa

Veľmi dobrý životopisný film tanečnice Loïe Fuller. Od prvej chvíle vidieť, že na produkcii si tvorcovia dali záležať. Rovnako prepracovaný ako Louisin Serpentínový tanec je aj práca s atmosférou výborná. Hudba skvele doplňuje každú scénu kde treba zdôrazniť emóciu, nehovoriac o Vivaldim, ktorý je súčasťou Louisinho vystúpenia. Príbeh nestojí na dramatickom deji aj keď dramatických udalostí je tu dosť. Zameriava sa skôr na prežívanie hlavnej hrdinky a jej emócie, no napriek tomu nenudí. Soko v tomto smere odviedla výbornú prácu, podobne ako všetci herci. Za zmienku stojí jedna z prvých rolí, dcéry Johnnyho Deppa a Vaness Paradis, Lily-Rose Depp. 75% ()

Marze 

všetky recenzie používateľa

Film začíná od prostředka. Soko své postavě poskytla zvláštní směsici zranitelnosti a odolnosti. Jako neohrabaná panna se na konkurzu bezelstně ptá : Znásilníte mě? Film má nádech ženského románku, ale naštěstí pracuje s humorem. Teprve později, když k sobě již oslavovaná diva pozvedne mladší kolegyni – podle scénáře zákeřnou konkurentku Isadoru Duncanovou – vynikne rozdíl mezi ladností přirozeného pohybu a trénovanou dřinou, mezi vyzývavou éterickou lolitkou a vycepovanou atletkou s pozitivním dopingem. Snímek pak do vztahu obou tanečnic roubuje ještě lesbické náznaky; typicky francouzským, tedy strojeně okázalým, předůkladným způsobemcož se týká také jiných milostných zkušeností Fullerové. Nás mohou rušit i kulisy pražského Obecního domu vydávané za kabaret Folies Bergere. ()

SeanLSD 

všetky recenzie používateľa

Príbeh priekopníčky moderného tanca Loie Fuller vyniká prekrásnou kamerou a dopláca na odfláknutý scenár. Kamera je oslava svetla, tak krásne, až mytologicky nasvietené scény, či už vonku alebo často v totálne tmavých interiéroch, sa len tak nevidia - a je to krásny hold tanečnici, ktorá sa práve precíznou prácou so svetlom preslávila. V kombinácií so silnou hudbou a sugestívnymi výkonmi vytvára kúzelnú umeleckú atmosféru. A keď tu Fullerová prvýkrát predvedie svoj tanec, divák zostane očarený asi veľmi podobne, ako kedysi publikum na jej predstaveniach a želá si, aby ten zázrak nikdy neskončil. Ale scenár mu z neznámeho dôvodu tanečné čísla veľmi nedopraje, čo je vo filme o tanečniciach naozaj zvláštne a snaží sa o čosi iné, v čom ale akoby nevie, kde má vykresať dramatický konflikt – a s tým súvisí aj zvláštne narábanie s faktami. Ak je TANEČNICA naozaj podľa knihy, ako je uvedené, tak neveľmi dobrej alebo veľmi nešikovne spracovanej. Kým prvá polovica filmu je plná nádherne nasnímaných silných momentov, druhá, prekvapivo, pretože prichádza avizovaný konflikt a súperenie dvoch tanečníc, je uťahaná a dýchavičná. Tu opäť k tým faktom. Neočakávam od biografických filmov vedeckú presnosť a automaticky počítam so zjednodušovaním, zlučovaním viacerých osobností do jednej postavy a úpravami životných príbehov pre dramatický efekt... Obvykle preto ani vyslovene nepátram po nepresnostiach, ale zhodou okolností som s životmi Loie Fuller a Isadory Duncan dosť dobre oboznámený – ostatne asi preto som aj videl tento film. Takže fakty, ak by niekoho zaujímali, sú nasledovné (a vrhajú na TANEČNICU dosť nelichotivé svetlo). Loinu situáciu s rodičmi si tvorcovia takmer od základu vymysleli - žila totiž v normálnej, kompletnej rodine aj s viacerými súrodencami, pravdou ale je, že jej otec naozaj zomrel za záhadných okolností, súvisiacich možno s jej manželom, neskôr odhaleným polygamistom. Ak chceli tvorcovia ukázať, že sa s ňou osud nemaznal, nemuseli si vymýšľať, stačilo nevynechať jej prvý pokus o európsku kariéru v Nemecku, ktorý predchádzal Parížu, kde svojimi vystúpeniami publikum vôbec neoslovila a musela napokon vystupovať v cirkuse medzi cvičeným slonom a somárom. Až potom nasledoval onen oslnivý a vyčerpávajúci parížsky úspech... Vzťah s Isadorou a ich „konflikt“, ktoré mali tvoriť akúsi sekundárnu dramatickú kostru, sú tiež umelo vytvorenými atrakciami - v skutočnosti sa poznali len veľmi krátko a Isadora odišla zo súboru už počas prvého turné kvôli vlastnému kontraktu. Horšie ale je, že keď už si ho vymysleli, mali ho aspoň teda náležite dramaticky využiť. Ale všetky postavy sa tam len tak nejako potácajú, čím bližšie ku koncu filmu sa stále viac opakujú a stále menej sa toho deje. Hra s lesbicitou, ktorá sa zdá, že to má zachrániť, je namieste, pretože Loie, po neúspechu s manželom, odhaleným podvodníkom, žila neskôr v stálom vzťahu so svojou priateľkou, ale u Isadory je to opäť iba číra špekulácia. Herci, ako to už často býva, zachraňujú, čo môžu, ale okrem svojich daných charakterov vlastne nemajú čo hrať - ich postavy, s výnimkou slávnych tanečníc, ani nepomenované, sa zásadne nepredstavujú, zjavujú sa a odchádzajú len tak, nemajú žiadny vývoj ani nič okrem základnej motivácie - chcem tancovať alebo chcem zarobiť alebo chcem teba. A takto sa TANEČNICA dopotáca do konca bez toho, aby nám o nich niečo naozaj prezradila. Debutujúca autorka, predtým tvorkyňa klipov, predviedla perfektnú spoluprácu s fenomenálnym kameramanom, ktorý doslova čaruje, ale vôbec nezvládla príbeh a postavy. Zrejme sa snažila byť francúzsky subtílna, tak ako jej herci, ale zostala kdesi na polceste a P. S. pri záujme o silný, dramatický príbeh úplne zahadzuje naozaj turbulentný, vášnivý a tragický život Isadory,, ktorý bol v porovnaní s relatívne harmonickou Loie ako bombardovanie popri tom, keď padá dážď. () (menej) (viac)

Galéria (71)

Zaujímavosti (2)

  • Část filmu se natáčela v Česku a to konkrétně v Praze v listopadu 2015. Filmaři si vybrali secesní Obecní dům, který
    ve filmu reprezentoval francouzský kabaret Folie Bergere, a hotel Evropa. (Zdroj: Artcam)

Reklama

Reklama

Časové pásmo bolo zmenené