Deník Anne Frankové
Das Tagebuch der Anne Frank
Réžia:
Hans SteinbichlerScenár:
Fred BreinersdorferKamera:
Bella HalbenHudba:
Sebastian PilleHrajú:
Lea van Acken, Martina Gedeck, Ulrich Noethen, Stella Kunkat, Margarita Broich, André Jung, Leonard Carow, Arthur Klemt, Gerti Drassl, Stefan Merki (viac)VOD (2)
Obsahy(1)
Filmová adaptácia Denníka Anny Frankovej, židovského dievčaťa na prahu dospievania, ktoré sa stalo obeťou holokaustu v koncentračnom tábore Bergen-Belsen vo veku 15 rokov. Pochádzala z nemeckej židovskej rodiny, ktorá sa po nástupe nacistov k moci rozhodla hľadať útočisko v Amsterdame. Keď ich nacizmus dostihol aj tam, pred deportáciou sa ukryli v tajných priestoroch domu uprostred Amsterdamu, kde sa k nim čoskoro pridala i ďalšia rodina. Anna vo svojom denníku, ktorý pre ňu predstavoval najbližšieho priateľa a prinášal nádej, popisovala každodenný život v úkryte, kde strávila viac ako 2 roky... Ani nepredstaviteľná krutosť a hrôzy vojny nedokázali zničiť mladú túžbu žiť, spoznávať svet vo všetkých jeho krásach, prvýkrát sa zamilovať, alebo si hľadať vlastnú pravdu... (RTVS)
(viac)Recenzie (23)
Film jsem viděl v Lucerně se školou. Předešlé dva roky jsme šli na filmy, které mě ale vůbec nenadchly, a tak jsem doufal, že tentokrát mě film už nezklame. A to tedy neudělal. Němci mi opět potvrdili, že válečné filmy umí točit a výsledek pak stojí za to. Deník Anny Frankové začíná docela nevinně, ale pak se rozjede komorní drama a divák neví, co se může v následujících minutách stát. Kontrasty mezi šťastnějšími a těmi horšími momenty (zejména na konci) jsou zde skvěle vykreslené. Bylo zajímavé sledovat, jak herci dokázali ztvárnit psychologické vyčerpání svých postav po více než dvouletém životě v úkrytu. Dívka, která si zahrála samotnou Annu Frankovou, se zhostila své role na svůj věk velmi profesionálně a z jejího výkonu to bylo jasně patrné. Konec byl velmi drsný a smutný zároveň, opravdu nic pro slabší jedince. Skoro si ode mě film odnesl pět hvězd, ale některé filmové pasáže mi ani do příběhu moc nepasovaly a přišly mi zbytečné. Za mě dávám 85 % ()
Pre mňa je Lea van Acken. v porovnaní s jej výkonom v Krížovej ceste, trochu sklamaním. Chcel by som ju vidieť hrať akčne, ale vybral som si nesprávny film. Tu dostatočne dynamická byť nemohla, už z povahy deja. Zato emocionálne bola presvedčivá až tak, že som mal pocit, že sledujem divadelnú hru, nie film. Dej som poznal dopredu, čiže ma nebavil natoľko, ako by mohol. ()
Úplne prvé nemecké filmové spracovanie najznámejšieho denníka na svete a pre mňa takisto úplne prvé stretnutie s Anne Frank na filmovom plátne. A vôbec neľutujem, naopak. Lea van Acken je vynikajúca, rovnako ako sú trefné jej monológy k divákovi a rovnako ako verne je vystavaná atmosféra počas celého filmu, ktorý skrátka nemá chybu a jeho silný záver nenechá oko suché. Treba vidieť, samozrejme v pôvodnom znení (ako inak). Posledné slová prenechám Anne. „Premýšľajte o všetkej tej kráse, ktorá je stále okolo vás a buďte šťastní." ()
Presnejsi sonda do Anniny duse, nez ve filmu s Benem Kingsleyem. Vic osobni a to bylo jadro deje. Coz bylo skvele. Jen uplne nevim, jestli to takhle Anna psala, nebo jestli to byla invence od tvurcu (napr.eroticka scena). Ulrych Noethen byl velmi dobry, presto Ben byl o neco lepsi. Musim stale porovnavat s filmem z roku 2001, nelze se toho zbavit. Ten byl casove daleko komplexnejsi a diky tomu taky silnejsi. Rozhodne ale, pokud jste zadny film o Anne nevideli, vrele doporucuju. ()
Galéria (18)
Súvisiace novinky
Egon Schiele, Anne Franková
Bezmála čtyři desítky filmů od historických dramat, přes thrillery, žánrové a artové filmy až po komedie nabídne již příští týden festival DAS FILMFEST. Přehlídka německojazyčných filmů odstartuje ve… (viac)
Hneď na úvod musím prízvukovať, že mi je veľmi ľúto smrti tak mladého dievčaťa. Ale na druhej strane takýchto Anne zomrelo v koncentračných táboroch milióny a nasledovali ďalší. Ich rodičia, starí rodičia a ďalší ich príbuzní až by sme sa dostali k nejakému číslu necelých 4 miliónov osôb, ktoré zahynuli v koncentračných táboroch v dobe vojny. Pochopiteľne každá z obeti má svoj príbeh, udalosť a spomienky a všetci zomreli kvôli zvrátenej ideológii nacistov. Za príbehom Anne Frankovej bolo napojených množstvo ľudí, ktorí denne obetovali svoje životy, aby im pomohli. Jedným z nich bol Viktor Kugler, jeden z piatich aktívnych pomocníkov, narodil sa vo Vrchlabí v Čechách. Od roku 1933 robil výkonného riaditeľa firmy Opekta v Holandsku, ktorá patrila Ottovi Frankovi. Keď od mája 1940 začali Nemci okupovať Holandsko, zaviedli aj tu diskriminačné zákony proti Židom, Frank bol nútený sa zbaviť Opekty aj Pestaconu (jedna firma vyrábala koreniny na výrobu džemov a druhá koreniny pre mäsiarstvo) a tak majetok prepísal na svojich kolegov. Keď prišlo dcére Margot predvolanie k nástupu do nemeckého pracovného tábora, dňa 6.7.1942 prešla celé rodina do pripraveného úkrytu. Najskôr to boli Otto Frank, manželka Edith a dcéry Margot a Anna. Dňa 19.7.1942 k tejto rodinke sa pridali, spoločník Ottu Franka, Hermann van Pels s manželkou Augustou a synom Petrom. Nakoniec 16.11.1942 k ním pribudol zubný lekár Fritz Pfeffer (manželka nebola židovkou a tak sa nemusela ukrývať). Ďalším z pomáhačov bola sekretárka Otta Franka Mep Gies s manželom Jánom, účtovník oboch firiem Johannes Kleiman a pisárka Elizabeta Voskuijl. Piatok 4. augusta 1944 na základe udania (adresát neznámy) vedúci gestapa v Amsterdame s holandskými policajtmi Oberscharführer Karl Silberbauer vtrhol do objektov firmy a odviedli odtiaľ 8 ukrývajúcich sa Židov ale aj pomáhačov Victora Kuglera a Johanesa Kleimana. Po ich vypočutí v sídle gestapa na Euterpestraat, židovských obyvateľov domu presunuli do väznice Weteringschans a ich pomocníkov do väznice Amstelveenseweg. Otto Frank spoločne s ostatnými židovskými spolubývajúcimi 3.9.1944 boli presunutí do Osvienčima (tu dorazili v noci z 5. na 6.9.). V rámci selekcie ostali spolu v Osvienčim 2 Margot, Anna a Edith, Augusta išla do iného tábora a všetci chlapi ostali spolu v tábore Osvienčim 1. Vojnu prežil iba Otto Frank. Kuglerovi sa podarilo utiecť pri zmätkoch pri bombardovaní Spojencami, pri presunoch väzňov a vrátil sa späť do Amsterdamu. Kleiman bol uväznený v pracovnom tábore v Amersfoortu a odtiaľ presunutý do tábora Červeného kríža kvôli zlému zdravotnému stavu. I on sa dožil slobodného Holandska. Kto týchto ľudí udal gestapu, dodnes nie je známe, ale od začiatku medzi podozrivých patrili skladník Opekty Van Maaren a neskôr k nemu pribudli manželia Hartogovci (majúci upratovaciu firmu) a Tonny Ahlers (hľadač židov). Veliteľ gestapa SS-Oberscharführer Karl Silberbauer sa v apríli 1945 vrátil do Viedne, kde bol kvôli členstvu SS postavený mimo službu policajta, ale začal pracovať pre Nemeckú federálnu spravodajskú službu v organizácii Gehlen (predchodkyňa BND). V roku 1952 bol obvinený zo skutkov v radoch gestapa, ale bol oslobodený a od roku 1954 opäť pracoval vo viedenskej polícii. Pri jeho zatýkaní neuspel ani významný hľadač nacistov Simon Wiesenthal. História Anny Frankovej a jej život v úkryte patrí medzi najviac preberané témy holokaustu. O tom svedčí aj počet filmov Denník Anny Frankovej (1959) a jeho remake (1980), Denník Anne Frankovej (1967), Úkryt Anny Frankovej (1988), dvojdielny film Denník Anny Frankovej (2001), Anna Franková 2009, Denník Anny Frankovej päťdielny seriál (2009), Posledné dni Anny Frankovej (2015), Tajomstvo denníka Anny Frankovej (2015) a prvý Nemecký film Moja dcéra Anna Franková, 2015. Tak sme sa dostali k filmu opäť z dielne Nemecka Denník Anny Frankovej (2016). () (menej) (viac)