Agáva

Ach jaj. Občas mám pocit, že slovenský divák je príliš kritický na domácu tvorbu a často pošlú do pekla aj filmy, ktoré sú v skutočnosti okey. No v prípade "Agávy" tomu tak podľa mňa rozhodne nie je. Toto je jeden z najhorších slovenských filmov, čo som videl v dlhej dobe. A to ani nemusím ísť ďaleko. Jediné čo môžem povedať je fakt, že to pôsobí tak neprirodzene, že človek sa na to nedokáže ani chvíľku dívať bez toho, aby si hovoril, že niečo tu nefunguje. A to sú hneď 2 veci. V prvom rade sú to dialógy. Kto takto kedy rozprával? Ako moja manželka povedala, že veta filmu je: "Vojna je sviňa, ale voda je výborná." Ani v jednej chvíľke som neveril tomu, čo sa deje na obrazovke a všetko to nefunguje. Pretože naši herci tomu absolútne nevedia nič dať. Ale, aby som bol férový, neobviňujem z toho ich. Myslím si, že všetko má na svedomí neskutočne plytký a slabo spracovaný scenár, no najmä príšerná réžia, kde mám pocit, že Ondrej Šulaj chcel ísť veľmi umeleckou cestou, no výsledne z toho plynie tá neskutočná neprirodzenosť filmu. Nikto v tomto filme nerozpráva normálne, nikto nevie predať svoju postavu a všetko to nemá žiadneho ducha. Keď som videl Šafaríkovú, tak som mal pocit, že jej výkon je tragédia a zlyháva. No nemusí jej to byť ľúto, pretože v tomto filmu zlyhali úplne všetci. Kňažko, Geišberg, Mórová, Mokos, Latinák, Konečná... môžem pokračovať. Jediný, kto sa aspoň trochu snaží niečo spraviť, no i jeho výkon je veľmi neprirodzený je Milan Lasica. Ale to je ako keby som vyberal zlé medzi hrozným. Nefunguje to. Tie dialógy a tá réžia absolútne nejdú dokopy. Celý čas mám pocit, že sa pozerám na hercov, ktorí nevedia predať ten mizerný scenár. Výpravne to síce vyzerá okey, ale je to tak strašná nuda, že človeku v pamäti ani len vizuálna stránka filmu neostane v pamäti. Je to proste tragédia od začiatku až do konca. Od prvej scénky je vidieť, že sme na nesprávnom mieste. Film odporúčam ignorovať. Hodnotenie: F (31.03.2017)

"Slováci jsou sice jednou nohou v operetě, ale k ženám se tak nechovají," to je přece krásné motto. Agáva je skvělé melodrama z horkého léta 1947, díky kterému dostala Katarína Šafaříková volnou vstupenku do 3. řady První republiky, ve které nahradila Annu Fialovou. Protože takto zaujmout Kňažka, Lasicu i mladého Geišberga, to už chce rasu. (11.02.2021)

Dobré k čaju, gu káve: pokukat na agáve. "Už si ju fikol?", to je o čo tu beží. A už nech nahá kráska na tráve friško leží! No Agáva, nie je iba zmyselnosti tela oslava. Vyslúžilá elita televíznych pondelkov osvecuje krás imprezionizmu kov. A pre znalca prírody myseľ má ukázanie lužných južných krás od Dunaja zmysel. Predloha Laca Balleka je počítanie šmačné, hoc kvalitatívne odskočenie od Pomocníka je pri Agátoch značné. Formy knihy a filmu sú šak predsa len iné, a nebudem sa v tom rochniť ako literárno- kritické svine. Obrazovo je dielo krásne, až chcú sa po ňom písať básne. Jennu Vám dnes predkladám - i za recenziu ju pokladám. Mladunká Ukrajinka buržujovi-manželovi pri raňajkách skladá jeho bujarosti mužnej slovný tanec, no stačí symbol rastlinnofalický a už onedlho v chajde s čípoš papričkami raduje sa junný kanec. (25.12.2021)

Asi je v tom aj biedna predloha, ale hlavne veľmi biedny scenár, takže ani Lasica s Kňažkom to nemohli zachrániť. A už vôbec nie mladá herečka, ktorá sa snaží, ale ani to milovanie na kukurici a feferónkach akosi nebolo dôveryhodné. Neviem, za čo by bola tá jedna hviezda, trebárs za prostredie a kameru. Inak je to opäť raz rozflákaných jeden a pol milióna štátnych eur. (31.10.2016)

Film je spracovaný podľa románu slovenského spisovateľa Ladislava Balleka Agáty. Posledné výstrely len nedávno dozneli a v spoločnosti sa začína konečné uvoľnenie. Ale ľudia, ktorí priamo boli v kontakte s vojnou, ako mladý učiteľ Daniel, príslušník samostatnej československej obrnenej brigády s ktorou sa zúčastnil jej bojového vystúpenia v Dunkerque (10.1944 až 5.1945) tu sa nedobrovoľne zoznámil zo smrťou o ktorú sa aj teraz pokúša. Ide o vojnou poznačeného jedinca, ktorý sa zamiluje do dievčiny uväznenej v nezmyselnom manželstve. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, prečo tento film vznikol a čo chcel a komu povedať. V prvom rade ide o historickú reflexiu zložitej doby, ale či je tá doba aj presvedčivý dôvod prečo film vznikol, to ponechávam posúdiť divákovi. Dej filmu sa odohráva v meste Palánk (fiktívny názov Šiah) a je príbehom staviteľa, jeho mladej ženy a jej milenca. Odohráva sa v predtuche dramatických spoločenských zmien v lete 1947. Potom už nasleduje iba “Víťazný február” predstavený Gottwaldom vo filmovom žurnále a premietačom, zúrivým boľševikom. Celým filmom nás sprevádza glosujúci rozprávač Milan Lasica, ktorý nám predstavuje príbeh ale aj celú povojnovú dobu. Pre mňa bol film úžasným zážitkom. (22.10.2019)