Hlupák

Pre mňa je "Durak" asi jeden z najsilnejších filmov, aké som mal možnosť posledné roky vidieť. Je to niečo úplne iné, než na čo sme zvyknutí z našej alebo americkej kinematografie a dáva to tomu skutočne tón, ktorý sa zarýva oveľa silnejšie pod kožu, než častokrát vidím. Pre mňa je toto film na zamyslenie. Na zamyslenie sa nad otázkou korupcie, ľudskosti a dôvery v celý systém. Pretože stojí za to obetovať vlastný život pre niečo, čo nikto neocení? Otázka ľudskosti je tu pre mňa asi najsilnejším elementom, pretože nikto si nechce vziať na svedomie 800 ľudských životov, ale ostáva tu rovnako otázka, či to tí ľudia ocenia, alebo či bude chcieť niekto proti tomu niečo spraviť. A funguje to skvele. Pretože sme v tomto svete veľmi ignorantsky založení, nezaujímame sa o druhých ľudí, riešime si hlavne svoje problémy, pretože len tie sa nás priamo dotýkajú. Ale čo keby sme sa dozvedeli niečo, čo by mohlo zachrániť 800 ľudských životov? Urobili by sme niečo proti tomu? Alebo by v prípade, že by bol ohrozený náš vlastný život by sme zaliezli do kúta? Záver filmu je pre mňa maximálne silný a hoci som si celý čas hovoril, že prejaviť určitú dávku ľudskosti je správne a pomôžeme druhým, koniec filmu nám ukazuje presný opak. Naopak to podporuje teóriu, že by sme mali byť viac sebeckí a ignorantskí, pretože reálne to skončí tak, ako náš hlavný hrdina. A musím povedať, že sympatie voči nemu sú z mojej strany veľmi silné. Rovnako aj k jeho otcovi. Je ťažké veriť, že zmeníme svet na lepšie miesto, keď ruka ruku umýva a všetky kauzy sa zametajú pod koberec a všetko sa rozkráda. Ako môžeme zmeniť svet k lepšiemu? Čo môžeme spraviť preto, aby sme niekoho život zmenili? To sú skutočne skvelé otázky. Pre mňa jeden z najlepších filmov posledných rokov a veľmi silne na mňa zapôsobil. Ja jednoznačne hovorím, čeknite si ho. Hodnotenie: A+ (14.01.2017)

Asi na málokterý film pasuje označení sociální drama tak jako na Durak a v málokterém filmu jsem si tak rychle vytvořil sympatie k hlavní postavě. Boj osamělého instalatéra proti zkorumpovanému systému, popisuje parádní konfrontaci výstředního života ruské bohaté třídy oproti bídnému životu nejchudších. Pro mě přinesl film dvě překvapení, za prvé jak silné drama se z toho vyklubalo a za druhé, jak tímhle totálním pošlapáním lidské morálky rusové střelili do vlastních řad. Za tohle všechno, i za tu skvělou doprovodnou elektrickou kytaru si Durak zaslouží jasných pět hvězdiček. (09.01.2016)

[AFF 2015] Pôsobivý protipól Zvjagincevovho Leviatana. Tam, kde zádumčivý majster atmosférických, spiritualitou presakujúcich obrazov volí za podmanivých tónov virtuóza Glassa epické rozprávanie, veľké okázalé gestá a umelecké metafory, sa Jurij Bykov v čistom (až takpovediac očistnom) realizme obracia k nízkym pudom a fyzickému zhnuseniu. Metafora je tu „všehovšudy“ jedna - symbolické znázornenie prehnitého mocenského aparátu zvonka i zvnútra rozpadávajúcim sa panelákom a jeho kritickým ekosystémom. Súboj obyčajného človeka s najvyššími spoločenskými úrovňami je komorne zarámovaný jedinou nocou a zviazaný s prostredím paneláku, do ktorého sa postavy neustále, dobrovoľne i proti svojej vôli, vracajú. Kolaps skorumpovaného systému s narušenou statikou sa kruto a neúprosne vlečie v dynamických dlhých záberoch a naliehavých kamerových jazdách s organickou strihovou skladbou a intenzívnou diegetickou zvukovou kulisou klaustrofobických chodieb paneláku, uväzňujúcou diváka uprostred uragánu. Nemilosrdná štylistická forma chladnejšia ako ruská zima neponúka odľahčenie a nezanecháva ani štipku nádeje. Len je to možno až príliš podriadené tézovitosti známeho príslovia: „za dobrotu...“ 85% (06.08.2015)

Díky yvoně jsem se dozvěděl o tomto ruském snímku a jsem jí za to vděčný, protože tohle byl rozhodně zážitek. Film bych v žádném případě nedoporučil lidem, kteří mají rádi jen lehčí témata a čekají, že se během filmového odpoledne hodí do pohody, protože k tomu tentokrát určitě nedojde. Já jsem si každopádně vychutnal depresivní atmosféru plnou beznaděje, vidět toto Cervantes, zahanbeně by spálil rukopis Dona Quijota, protože by musel uznat, že se Dmitrij Nikitin zasekl v mnohem bezútěšnější situaci. (06.05.2019)

Z nic netušícího začátku se vyklube pořádně silné drama, zasazené do surovosti, pasivity, byrokracie a odporu bývalého SSSR. Přehrávání některých ruských matek je trapné, ale samotný námět a dějová linka s hlavním hrdinou a s ostatními vedlejšími postavami je výborná. Holt hrdinové a neohrožení rekové to měli a mají v životě těžké. Za vším stojí smělý režisér Bykov. (16.02.2016)