Reklama

Reklama

Diagnóza

(festivalový názov)
Krátkometrážny / Dráma
Ukrajina, 2009, 15 min

Recenzie (1)

Radko 

všetky recenzie používateľa

Bezstarostné nadšenie, o ktorom presviedčajú mládež inštitúcie a médiá od útleho veku naráža na tvrdú realitu - liečbu šokom. Manipulátori a tvorcovia propagandy pri hlásaní svojich výkalov neberú nijako do úvahy sociálne a geografické kritériá. Argumentujú, že každý má predsa rovnakú šancu. Ideológovia týchto lží ale vedia veľmi dobre, že je to úplne inak. Dôležité je udržať cieľ manipulácie: rozdrobiť prípadné rebélie osvedčenými hrami a chlebíkom. Medzi tieto hry moci patria aj drogy vyčleňujúce jej fanúšikov nie do nemocníc a ústavov, ale do polozbúraných domov, kde už číhajú špeciálne jednotky polície a armády (aby vykázali nejakú činnosť a odôvodnili svoju užitočnosť - spolu s raziami koncertov, diskoték a nočných klubov). Pritom pozatýkajú tých, čo nestihli ujsť - či už boli v drogovom opojení alebo - ako hlavná hrdinka krátkeho filmu - v pokročilom štádiu tehotenstva. Skvele spracovaný príbeh obyvateľky ukrajinského squatu - tak vzdialeného od problémov a vybavenia squatov a ich obyvateľov v štátoch zakladajúcich členov Európskej únie. Na Západe riešia právne nuansy udržania dlhodobého užívania cudzích priestorov, na Ukrajine sa obývanie opustených budov rieši hrubou silou a z nej vyplývajúcimi náhlymi a neuváženými rozhodnutiami mladých feťákov. Podporené sú paranojou, vlastnou všetkým užívateľom drôg na územiach, kde je užívanie drôg trestným činom. Zločinom, ktorý existuje nielen na papieri, ale aj v reále končia tisíce užívateľov (a menej už organizátorov drogových kšeftov) za mrežami. V tomto prípade sa paranoidný blud prejavuje strachom matky, že jej dieťa rozrežú a rozpredajú na orgány. Skvelá práca. Otriasajúca pointa, spočívajúca ja v istej chladnokrvnosti teenagerov nad spôsobeným činom. Poznámka: Drogová paranoja už narobila a ešte aj narobí veľa negatívneho. Jej autorom je pritom štát a jeho drakonické zákony voči užívateľom drôg. Tresty za užívanie drôg potom spôsobujú, že narkomani sa boja veľa rôznych vecí, veľa rôznych ľudí. Do ústav štátov jednoducho treba medzi základné ľudské práva zakotviť právo na opojenie, týkajúce sa akejkoľvek látky. Právo na opojenie môže byť obmedzené len z hľadiska obslužnosti istých strojov, vozidiel a zariadení. Kontrolu nad predajom aj najpoužívanejších drôg a jej výrobou a chemickým spracovaním (výrobou, nie nad pestovaním!) drôg by mal štát prevziať aj na oficiálnej úrovni, aby bolo viac peňazí na kvalitnú liečbu tých, čo dlhodobé užívanie celkom nezvládajú. ()

Reklama

Reklama