Dýchaj

Nie je nič horšie ako keď sa na emotívne labilného človeka s pocitom prázdnoty a i napriek priateľom aj samoty namotá niekto, kto tieto jeho slabosti chce využiť vo svoj prospech. Takýto zákerný manipulátor ihneď zistí, že ide o veľmi ľahkú a lákavú korisť... Priznám sa, úvodné minúty ma moc nepresvedčili, avšak aj napriek pomalšiemu tempu si ma snímok nenápadne a čoraz silnejšie pripútaval, takže už veľmi rýchlo som sa nevedel nabažiť tejto nebezpečnej hry - antagonistický súboj dvoch charakterov, dvoch absolútnych protikladov, pričom časom sa pritvrdzovalo a pritvrdzovalo.... Vôbec som netušil kam až to napätie medzi oboma hrdinkami môže zájsť, počítal som, že sa to uzavrie nejak klasicky, vôbec som nečakal, že sa autorka rozhodne ísť až na hranu, no nádhera, jednoducho nádhera... Ten koniec to bola paráda na parádu, realistické vyústenie par excellance. 89/100 (19.07.2016)

Mal som dojem, že tento príbeh nie je vycucaný z prstu a dve scenáristky priniesli do filmu niečo zo seba, zo svojich skúseností. Charléne je tak trochu dvojníčka režisérky, možno to nie je úplne náhoda. Len je toho tu na mňa nejak veľa pokope, že až si z toho komplikovaného života neviem zobrať ponaučenie. Možno je to film o tom, že ak mne ubližujú, tak ja budem ubližovať iným a mám na to právo, alebo o kontraste extrovertnosti a introvertnosti, alebo proste iba o ľudskej, pubertálnej zlobe, alebo o nefunkčnosti vzťahov a inštitútu rodiny všeobecne. Asi úplne o všetkom. Prečo ale nakoniec nižšie hodnotenie? No pre ten vychvaľovaný záver. Ten sa totiž od určitej chvíle dosť zjavne ponúka a je nám aj nakoniec naservírovaný ako na podnose. Že budú mnohí adorovať režisérku za to, že dokáže byť depresívna až na hranu znesiteľnosti, plne chápem, ja som proste dúfal, že to celé vyústi niekam inam, čo by ma prekvapilo a zároveň tomu dalo ešte väčší zmysel, aký to teraz má. (23.05.2016)

Nijako obzvlášť to na mňa nezapôsobilo, keďže to pôsobilo celé príliš stroho a fádne. A ja celý čas čakám, kedy konečne prídu v deji aj nejaké poriadne zvraty, no namiesto toho sa celá zápletka len tak jemne vyostrovala, no v konečnom dôsledku tam nijaké zásadné zlomy ani neboli. A keď už sme pri tejto tématike dievčenského priateľstva, kde hrajú hlavnú rolu úplne odlišné temperamenty, tak pre mňa bol film My Summer of Love tak o 3 triedy lepší! Toto bolo proste príliš nevýrazné, teda na môj vkus určite... (27.04.2015)

Nakoniec neviem kto tu bol väčší magor. Príbeh o priateľstve dvoch dievčat kde jedna je šedá myška(ale neskutočne krásna) a druhá je príťažlivá perská mačička. A aj keď myška vie, že ju môže mačka zožrať aj tak ju stále púšťa do svojho srdca ... Každopádne som čakal, že odhaľovanie( samozrejme charakterov ) príde o dačo neskôr. Vedľajší príbeh rodičov mohli bez mihnutia oka vyškrtnúť a viac sa venovať dievčencom ... Každopádne si musím pozrieť filmografiu Joséphine Japy, to dievča ma zasiahlo ... (13.08.2016)

Respire je obratně pozorovaný pohled na teenagerské hry moci , o predátorské povaze přátelství a o tom, jak se může blízkost během jedné mizerné noci přeměnit v animositu. Částečně to připomíná horror a částečně dokumentární film. pustil jsem si tento film po dvou náhodně vybraných filmech nového subžánru "dva muži spolu mluví o sexu" a koukám že je to subžánr "dvě dívky spolu mluví o sexu". Ale je to po dlouhé době francouzský film, kde z politické korektnosti nevypadá polovina herců jako křováci z Austrálie a na protagonistky se dá příjemně dívat. (13.05.2020)