Recenzie (2)
Výjav v strede fontány prechádzajúci vírom premien. Nejde o surrealizmus, skôr o kinematografickú zvláštnosť filmových začiatkov. Jej tri minúty v sebe skrývajú viac zaznamenania hodných momentov než mnohé celovečerné diela. Napríklad: podľa zaužívanej rozprávkovej mytológie ak dievčina pobozká žabu, táto sa obratom zmení na krásneho princa. Tu sa premena tiež odohrá, no s modifikáciami. Po bozku sa nepremení žaba, ale dievčina. A miesto ľúbeznej krásavice sa mení na megaropuchu. Úvodná premena v sebe obsahuje nasledujúce, ich pôvod je však nejasný. Možno sú následkom farebných explózií, možno súvisia aj s neustále skackajúcou zelenou potvorkou okolo fontány. Vo výsledku je to úplne jedno. Poskakujúca kvakotačka je, chuderka, občas prinútená vyhnúť sa trčiacim kreáciám z fontány. Tie zase s pribúdajúcim časom čím ďalej tým viac pripomínajú antické alegorické výjavy a vzďaľujú sa nezvyčajným premenám úvodu. Obrazotvornosť autora sa tak s pribúdajúcim časom podriaďuje skôr akémusi prezdobenému konzervatívnemu vkusu (žeby dobovej tradícii výzdoby verejného priestoru?) využívajúc rozprávkovú formu premien. ()
Vsadím se, že hlavní představitelka je na tripu poté, co si na začátku olízne žábu...2,5* ()