Kocka 2: Hyperkocka

Zajímavé? Možná trochu. Důstojné pokračování? Ani náhodou. Kostka 2 je jen hodně slabý odvar výborné jedničky. Nesmyslná a nelogická slátanina s levnými triky, která naprosto postrádá atmosféru a co se týče samotného závěru, tak ten to celé jen dokonale pohřbil. Zkrátka nuda na druhou neboli Hypernuda. Nadšení fyzikové a příznivci všemožných vědeckých teorií o časoprostoru si můžou přidat hvězdičku navíc. (01.09.2007)

Tak na tento film som naozaj čakal s veľkým napätím, pretože predchádzajúca Kocka bola naozaj zaujímavá. Bolo jasné, že originálnosť predchádzajúceho dielu, rozhodne nemôže prekonať, ale autori sa i tak mohli pokúsiť ísť ďalej a napríklad aj za hranice kocky. Takto sa tu opäť prebudí niekoľko uväznených obetí, ktoré sa pretĺkajú labyrintom a postupne umierajú. Z dômyselne "reálnych" vraždiacich nástrojov predchádzajúcej Kocky tu máme trikovo lepšie dômyselné vraždiace nástroje, ktoré však odporujú fyzikálnym zákonom. Už to nie je ten klasický horor, ale viac tu smerujeme do sci-fi. I tak si to drží vysokú úroveň a veľmi ma to bavilo. Skvelý nápad. (09.01.2015)

Jednička byla tak jednoduchá, až se mi to líbilo. Dvojka je tak složitá, až se mi to taky líbí. Ta nesmyslná překombinovanost musí štvát každého, ale mě to přišlo docela... legrační. Mnohem víc mi vadil prapodivný nástup herců. Hlavní hrdinka mi jakž takž sympatcká byla, ale ostatní herci už byli horší. Přesto dám nechutně vysoké hodnocení, protože styl tohohle filmu se mi líbil. (12.12.2009)

Rada by som to ohodnotila odpadom ale "bohužiaľ" len som sem-tam načúvala a vykukla spoza PC, že čo sa tam deje. Ako v predošlom filme, samozrejme, že nič. EDIT: Nakoniec som našla tú odvahu si to pozrieť a bola to neuveriteľná sračka. Neviem čo viac k takejto kktine napísať. Tú starú kravu by som obetovala ako prvú... Ono sa to snažilo byť horor alebo psycho sračka? Ale toto určite horor nebol podľa môjho názoru. Minimálne tá sračka. (11.03.2013)

Strach z novej dimenzie je v Kocke 2 nielen metaforou, ale priamo východiskovým bodom. Štvrtá dimenzia je tu prezentovaná ako absolútna hrôza (pokiaľ ide o hororový aspekt, Hyperkocka ma vydesila viac než originál) a keďže nikdy nikde nebola prakticky "sprevádzkovaná", skúste dokázať, že tvorcovia sa mýlia a že ide o celkom neškodný fenomén... Od matematiky pôvodného príbehu prechádzame k fyzike, od troch dimenzií k štyrom, pričom sa zachováva základné východisko dané prostredím (kocka) a situáciou (ľudia v nej). Človek by si myslel, že nápad hraničiaci s genialitou sa už nedá zmysluplne rozvinúť a že opätovný pohľad na čosi tak banálne ako je šesť stien znechutí alebo unudí na smrť. Omyl. Tu je notoricky známa pesnička prerozprávaná v celkom inej tónine. Konštrukcia Hyperkocky je ešte väčší cvokhaus než tomu bolo v origináli, takže diváka ani v najmenšom neprekvapí, ak dvaja hrdinovia dostanú absurdnú chuť na sex (s neznámym človekom, v neznámom prostredí) a iný hrdina zase chuť na... ("Ten hyperpriestor nemá chybu.") Jediné, čo mi na tomto filme vadilo, boli nasledujúce dve vety: "Toto je najhoršia nočná mora. Najradšej by som sa prebudila". Všetko ostatné je dokonale premyslené a prevedené. Neverte povedačkám o lacných efektoch - tie, ktoré majú počítačový look raných 90. rokov nie sú hlúpe, pretože vizuál zodpovedá charakteru daného fenoménu (vpád abstrakcie do reality mi pripadá geniálny, lebo je myšlienkovo mnohovrstvový a de facto neopakovateľný) a zavesená vyschnutá mŕtvola mne osobne silne pripomína zavesené vyschnuté mŕtvoly v kapucínskych katakombách v Palerme (tie teda lacno nevyzerajú). A predovšetkým neverte povedačkám o lacnom príbehu. Ak sa v Kocke narába s logickými výpočtami, tu je potrebné spoľahnúť sa na schopnosť abstrahovania, čo ľudia nemávajú radi, keďže všetko, čo nie je konkrétne, automaticky zneisťuje. Ak v pôvodnej Kocke išlo o reálny svet vložený do výstredného, excesívneho, ale predsa len reálneho rámca (daného troma dimenziami), v pokračovaní má reálny svet do činenia s realitou, reálnosť ktorej vonkoncom nie je jednoznačná. Myslím, že pravú povahu sveta vystihuje v pozoruhodnej metafore skôr druhý príbeh, ktorý nám môže v umeleckej skratke pripomenúť nielen naše pochybnosti, ale i fantáziu ako nespochybniteľnú alternatívnu dimenziu, nie nevyhnutne štvrtú, ale reálne fungujúcu. A nie vždy príjemnú. (23.07.2005)