Kukuričný ostrov

Inštruktážne video pestovania kukurice určené prvoplánovo pre medzinárodné festivaly. Nevyberavým spôsobom skúša divákovu trpezlivosť. Žabo-myšie vojny a separatistické snahy regiónu sa odohrávajú na pozadí a človek im ani nemusí rozumieť. Mne na túto tému vcelku sadla kniha "Planéta Kaukaz". Absencia komunikácie medzi dedkom a vnučkou pôsobí bohužiaľ dosť umelo a strojene. Preto sa podvedome začali vynárať otázky typu: koľko stovák kg kukurice sa dá vypestovať z takej plochy? Pokryl by zisk z tohto obchodu vôbec vynaložené náklady? (21.09.2021)

Neobyčejný film, chytrá metafora životního cyklu a okouzlující story k tomu (i když trochu moc rozvleklá). Oba představitelé hlavních rolí jsou vybráni naprosto ukázkově a vydržel bych se na ně dlouho dívat, i kdyby byli třeba jen na fotce. Na opravdu minimálním prostoru toho George Ovashvili rozehrává neuvěřitelně mnoho, i když příběh, který vypráví, je v podstatě minimalistický (avšak pro hrdiny filmu je tím nejdůležitějším na celém světě). Nádherná kamera a působivá (až omamná) režie umě dávkující tempo a vůbec celá ta myšlenka, na které je to vystavěno, činí pro mě Kukuřičný ostrov jedním z favoritů na hlavní cenu karlovarského festivalu (2014). (09.07.2014)

Čistě poetická záležitost, o sblížení člověka (starce) se zemědělskou půdou. Bohužel v tom víc není, ale i tak je ten film příjemný, má skvělou kameru a spíš dokáže vyprávět obrazem, což cením. Pak se tady skoro nemluví, jenže ani to mi nevadilo, protože ten film skoro nenudí. Možná by to šlo o něco zkrátit, závěr mi připadal nahodilý a o postavách nám režisér mohl říct něco víc (protože z filmu víme sotva to, že existují a ta holka že někde studuje), ale jinak si už nemám na co stěžovat, film to byl příjemný. 4* (12.04.2020)

Vo filmoch som zvyknutá na minimum dialógov, ale v tomto padne za celý čas naozaj iba zopár viet. Je postavený na rozprávaní príbehu obrazom. Preto, ak vám tento štýl nevyhovuje, určite do toho ani nechoďte. Je to však veľmi pekný a smutný príbeh. A je veľkým umením využívať len zvuky prírody, samozrejme žiadne špeciálne efekty a takmer žiadne slová, ktoré by niečo navyše vysvetľovali tak, aby samotný príbeh dokázal divákov záujem udržať po celý čas. Život na malom ostrovčeku, kde si starec a jeho dospievajúca vnučka vybudovali skromný príbytok a zasadili si kukuricu, plynie väčšinou pomaly, miestami búrlivo. Tak ako samotná príroda navôkol. Domov na kúsku pôdy, ktorý ma pre nich tak veľký význam a ktorý môže v okamihu zaniknúť...pekný zážitok. (25.08.2019)

Starec a rieka a ostrov. Plus jeho vnučka, stratený vojak, tí ostatní vojaci a vojnový konflikt. Hľadanie neutrálnej oázy kľudu uprostred vriaceho sveta. Kukuričný ostrov pripomenie mnohé filmy. Od tých meditatívnych o prírode a údele človeka v nej, až po tie vojnové, ťažiace z konfrontácie odlišných strán. Alebo aj Turínskeho koňa. Všetko má svoj začiatok a koniec, čo sa k tomuto filmu hodí viac, ako k Matrixu. Pomalé plynutie deja, dlhšie zábery, koncentrácia na prírodu, avšak stále je scenár dostatočne dejotvorný, a to k tomu nepotrebuje takmer žiadne dialógy. Ja to tým ľuďom schvaľujem, väčšinou som totiž z ľudských kecov okolo seba iba otrávený. Všetkých známych tým pozdravujem. (09.11.2014)