Week-End

Tak ja som už teda videl zopár poriadne uletených, bizarných a šialených filmov ale WEEK END patrí medzi top! Totálny blázinec! Zbytočne to siahodlho popisovať, to sa musí vidieť. Pre mňa geniálne dielo, ale verím že 99% prípadov ľudí ktorí by si tento film pozreli, by sa radšej strelilo do hlavy pri páde z útesu, ako by to mali pozerať znovu. (23.02.2012)

Tohle snad nejchaotičtější Godard z těch, co jsem zatím viděl. Ale ta anarchie je opravdu osvobozující stejně jako Godardova oscilace mezi vážným až patetickým politickým postojem a jeho parodií. Navíc několik hodně vtipných hlášek ("jsem potomek Dumase a boha. Bůh byl teplouš, ojel Dumase a já jsem výsledek"...) a úžasný J.-P. Léaud zpívající do telefonní budky. (30.04.2007)

K artu a artovym filmom ma doviedol jednak kultovy Orson Welles a jednak David Lynch s Mazaci Hlavou a Lost Highway. Jean -Luc Godard tiez tocil filmy artove, avantgardne,. surrealisticke, fajne. Teda rozhodne to neni film pre povedzme Verbala aalebo Stuntmanmika, ti to zadupu do zeme. Tazko sa o tom nieco pise, kazdopadne cesta plna filmovych a literarnych postav, lavicovych intelektualov a ruralnych laviciarov je fascinujuca dodnes. Druha polka bola plna politizovania, preto vidim asi tolko nizkych hodnoteni : 87 % (06.02.2018)

Četl jsem sice, že se jedná o podivnou road-movie, ale i když mám tenhle žánr rád, tohle byla totální kravina bez smyslu, smysl v tom nachází sám Godard, možná. Je jasný, že řadovýmu divákovi se tenhle typ filmu líbit nebude, jenže tohle nemá prostě žádnej význam. Obsah napsaný o tomto filmu určitou logiku dává, naproti tomu obsah samotný dějový linky nikoli. Možná že kdyby tam ty absurdní postavy nebyly, bylo by to lepší, ovšem právě ony mi film tak dokázaly znechutit společně s chaotickým dějem a politickou exkurzí, že o odpadu tentokrát vůbec neváhám. (04.12.2009)

Sloboda-rovnosť-bratstvo. Sex-násilie-politika. Majetok-rodina-štát. Otroctvo-socializmus-kapitalizmus. Ježiš-Marx-Engels. Mesto-vidiek-príroda. Weekendom sa možno inšpiroval Cronenberg, keď spojil autonehody a sex v Crashi, Tarantino, keď spojil humor s extrémnym násilím v tom, čo dnes nazývame postmodernizmus. A tvorcovia Kobry 11 musia trpieť závisťou nad počtom havarovaných áut v tomto filme. Week end je zámerný anarchistický bordel, ktorý sa zahráva s očakávaniami diváka, zvyknutého na klasicky vystavaný dej, so žánrami a s posolstvami, vyjadrovanými v množstve dialógov a predovšetkým monológov, ktoré nie je možné všetky na prvý krát pochytiť a premýšlať nad nimi. Bohužial forma a zastaralosť filmu spôsobí, že znova si ho už asi máloktorý dnešný divák pustí. Ježiš bol komunista, Godard bol socialista, sloboda je násilie, svet je anarchia, vraždiť je prirodzené, pochádzame z oceánu, ktorý nie je tak hlboký, ako ľudské srdce, návrat z mesta na začiatku filmu do lona prírody na jeho konci. To všetko za prítomnosti tej najprirodzenejšej ľudskej vlastnosti, krutosti. Week end sa možno odohráva v postapokalyptickej budúcnosti, možno je to iba film vo filme. (29.01.2013)