Violette

Myslím si, že je to výborně natočený životopisný film - věrně zachovává fakta z života Violette Leduc, ale zároveň jde opravdu hodně do hloubky a když se spustí titulky, můžeme říct, že víme, kdo to byla Violette! Nejen kým ona byla, ale především, jaká byla! Po všech stránkách povedený film. Sandrine Kiberlain sice není příliš podobná Simone de Beauvior, ale jak film postupoval, tím víc jsem chápal, proč si ji režisér vybral - zahrála SdB velmi přesvědčivě. (22.11.2014)

Život Violette Leduc se odehrává na samém dně citů - ona sama do světa křičí, jak je osamělá, jak ji nikdo nemá rád. Snaží se to celé změnit, ale neví jak. Až jednoho dne potká Simone de Beauvoir a její život se změní. Na filmu Violette mi vadila hlavně torzovitost, která z filmu trčí. Jednolivé kapitoly jsou pojmenovány jmény osudových (?) lidí, které Violette potkává. Jenže ve výsledku je to jméno vlastně jediné, které vám z filmu zbyde na jazyku, a tak mi to celé připadá trochu zbytečné. Stejně tak první půlhodina filmu, která nás má uvést do života Violette - proč? Nestačilo by ji potkat na náměstí v Paříži, když jí vypadnou peníze? Vadí mi natahování tématu a vůbec ta prkennost a ráznost, se kterou se Violette vrhá do svých vztahů. Je to pro mě nepochopitelné, a tedy neuvěřitelné. Jako příběh spisovatelky je Violette skvělá, jako životní příběh osamělé ženy, mě snímek nepřesvědčil. (10.05.2015)

Violette túži po láske. Túži po nej intenzívne a miluje nekonečne. Takýchto ľudí je na svete nespočetne - no táto krehká Francúzka vedela dať svoje pocity, city a myšlienky na papier, otvorene hovorila o veciach, ktoré boli dovtedy nevyslovené a zakázané. Život pre ňu nikdy nebol prechádzka ružovou záhradou a ona s ním bojuje, kričí a kope. Ľudia k nej prichádzajú a zároveň od nej drvivá väčšina odchádza. Svojou povahou je miestami otravná, dramatizuje, nejedenkrát som nad ňou prevracala očami, no zároveň na mňa paradoxne zapôsobila. Nemôžem film hodnotiť ako životopis, o spisovateľke Leduc som počula prvýkrát práve dnes, no ako príbeh o žene, ktorá má svoje chyby aj prednosti je Violette výborná. Jediná chyba je v dĺžke - Provost sa do svojho filmu zahľadel až príliš. Dalo sa kratšie a hutnejšie. (26.11.2016)

Priznám sa, že o spisovateľke menom Violette Leduc som počul snáď po prvý raz až teraz. O to väčšie prekvapenie ma v tomto životopisnom filme čakalo, a ja premýšľam, že prečo o nej vo všeobecnosti tak málo hovorí, keď v skutočnosti spoločne so Simone de Beauvoir zaznamenali taký obrovský úspech vo svete literatúry po tom, keď prelomili ľady ženskej intimity a hlbokej emocionality. Po tomto filme by som si od Violette naozaj rád niečo prečítal, vyzerá to byť presne typ literatúry, ktorý by ma dokázal upútať. Čo sa filmu týka, podľa mňa naozaj príliš zdĺhavé vzhľadom na dejový vývoj a samotný obsah. Určite by na to oveľa lepšie poslúžil aj menší rozsah, v ktorom by bola oveľa lepšie vystihnutá podstata Violettinho samotárskeho a depresívnho života, ktorý preniesla na svoje knižné stránky. Emmanuelle Devos bola opäť úchvatná a jej herecký výkon opäť držal film ako tak nad hladinou, hoci ako celok mi to prišlo často až príliš monotónne, trochu viac drámy by iste nezaškodilo. (12.01.2015)

Na dreň túžby milovať. V objatí večnej samoty, odmietania, chudoby. No predsa kohosi našla. Písmenká, z nich vyskladané slová, obrazy, metafory, krásne romány. A keď aj nenašla lásku, tak aspoň umelecké povzbudenie: Píš, vypíš sa z toho! životopisný príbeh spisovateľky je zároveň trefným obrazom francúzskej umeleckej povojnovej literárnej bohémy. Simone de Beauvoirová, Jean Genet, Violette Leducová, Jean-Paul Sartre, Albert Camus, Maurice Sachs, Jean Cocteau. Mená známych spisovateľov sa tu viac, tu menej prelínajú s Violettiným životom. Nezabudne sa ani na divoké filmové experimenty Jeana Geneta a v rámci nich na alúziu (odkaz) na ikonickú scénu s kočíkom na schodoch z nemého filmu Krížnik Potemkin. P. S. Odporúčam cteným čitateľom komentárov na čsfd zobrať do rúk jednu z knižiek tu uvedených spisovateliek či spisovateľov a vymeniť aspoň raz za čas filmové dobrodružstvá za tie čitateľské. Pretože mám pocit, že v záplave ničnehovoriacich filmových i knižných brakov sa na skutočné literárne skvosty zabúda. (10.08.2020)