Bež, chlapče, bež

Skutočnosť, že sa Srulik musel zo dňa na deň postarať o seba sám je príšerná. V deviatich rokoch. No sranda to asi nebola. Toľko zabuchnutí dvier pred nosom. Ale je úžasné, koľko dobrých ľudí stretol na svojej ceste. Príbeh nenudí, páčila sa mi kamera a herecky to bolo tiež vydarené. Hudba miestami príšerná ... nehodiaca sa. (17.07.2018)

Nič ma nezdvihlo z kresla, nič ma neokúzlilo, z ničoho som nemal pocit hnusu, ako pri SCHINDLEROVOM ZOZNAME, či PIANISTOVI. Táto rádoby skľúčujúca vízia holokaustu a židovského problému, je skôr akousi disneyovskou, mládeži prístupnou verziou vtedajších udalostí. Až mi to príde, ako Twainove príbehy o Tomovi Sawyerovi. (02.02.2023)

silný príbeh chlapca, ktorý "na slovo" počúvol a poslúchol poslede príkazy svojho otca a viac ako dva roky sa túlal Poľskom skrýval a utekal pred svojimi prensledovateľmi Mnohé udalosti boi až neuveriteľne , čo malý chlapec zvládol (nezamrznúť v noci v lese pri snehovej fujavici chránený len závetrím z riedkych halúz, či prebrodiť sa ľadovou vodu alebo bažinami a vzápäti si v lesíku posedieť pri ohníku (suché zápalky mu požičal asi sám režisér), ale je to aj fil o ľudskej zrade a nenávisti k židovskej rase a na druhej strane o pomoci a statočnosti ľudí, (pán režisér tá poľská farmárka - partizánka, sa vám naozaj vydarila ... hihi). (07.03.2015)

Příběhy z druhé světové války stále udivují a stále překvapují. A je vlastně úplně jedno, kolik jsem jich už viděl a kolik jich režiséři po celém světě natočili. Stále vytváří určitou výpověď tehdejší doby, která se z historie lidského pokolení již nikdy nevytratí. Běž, chlapče, běž je příběh kluka, který dostal životní sodu snad ze všech možných i nemožných směrů. Pokaždé se ale zvednul a šel dál. Tomu opravdu velká čest. Chvílemi mi film připomínal sovětskou brutalitu Jdi a dívej se. Jen s tím rozdílem, že tenhle film není zase tak brutální, což není zase tak překvapující, protože Jdi a dívej se překračuje svým naturalismem všelijaké možné filmové meze. Tenhle film je ale příběhem, který stojí za to vidět. A ze závěrečné scény minimálně vytvoří úsměv na tváři, což je v rámci příběhů z druhé světové války, taky občas potřeba. (16.10.2015)

Dramaticky a emotívne porovnateľné s filmom Prežiť s vlkmi (2007). V tomto prípade sa mi však príbeh zdal realistickejšie prerozprávaný a formou a filmovým spracovaní viac odľahčený. Snímok obsahuje omnoho viac momentov, ktoré dovolia divákovi trocha vydýchnuť, pričom sa tu nájde aj pár milých alebo úsmevnejších scénok. Prežiť s vlkmi je viac naturálnejšie a surovejšie, čo samozrejme nepovažujem za žiadnu chybu. Ide o to, kto čo viac preferuje, mne vyhovuje prvý aj druhý spôsob takže ich hodnotím rovnako. Rozhodne odporúčam, skvelá emotívna vojnová dráma na tému siroty, ktorá sa snaží prežiť vojnové besnenie. 80/100 (20.03.2015)