Obsahy(1)
Hudobný dokument o pôvodnej rockovej opere Dušana Rapoša s podtitulom Requiem za 20. storočím. Pôvodná rocková opera „Pietro e Lucia“ vznikla na motívy novely „Pierre et Luce“ slávneho francúzskeho spisovateľa a humanistu Romaina Rollanda, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru za rok 1916.
V nežnom a tragickom, vojnou predznamenanom príbehu nenaplnenej lásky, je prítomný i svet sociálnych konfliktov a protikladných spoločenských mentalít, ktorý by aj bez hrôz vojny nebol prial rozvoju čistej lásky. Do detského, avšak obzvlášť u Lucie životom už skúšaného vnútorného sveta citov a ideálov, doliehajú i špinavé a neúprimné vzťahy sveta dospelých. Tragická smrť náhle vyrieši, čo by možno v ďalšom živote bolo veľmi ťažko riešiteľné. Utopický únik do lásky pred svetom končí ako tragická ilúzia, predurčená k záhube.
Rockovo-symfonická operno-baletná podoba „Petra a Lucie“, s talianskym názvom „Pietro e Lucia“, je nielen pokusom o širšiu a viacvrstvovú umeleckú reflexiu na nezmyselné utrpenie ľudstva v poslednom storočí druhého tisícročia, ktoré sa v podobe lokálnych vojen a medzinárodného terorizmu prenieslo aj do nášho tisícročia, ale tiež príbehom zmierenia, viery a nádeje, že tretie tisícročie prinesie návrat k vzájomnej úcte a pochopeniu a že nepoškvrnené detské ruky v nás raz dočiahnu na pomyselnú kľučku chrámu ľudského srdca otvoreného pre lásku a pokornú modlitbu nášho návratu k Bohu dobra v človeku...
(oficiálny text distribútora)
Recenzie (1)
Patetický gýč. Ruskí baletníci sa snažili ako mohli. Bolo im to prd platné, keďže celá koncepcia libreta i piesní (made in Eva Vejmělková) bola postavená na neustálom opakovaní primitívnych vzorcov: 1. Potreba lásky a nádeje. 2. Odmietnutie kultu smrti! Nič proti, ale len kvetnato variantné repetície týchto posolstiev boli aj na skrátený televízny záznam z pražskej Tesla arény prekliato málo. To už niektoré pápežské encykliky sú omnoho výživnejším, umeleckejším a myšlienkovo omnoho podnetnejším čítaním (napríklad také Rerum novarum či Qudragesimo Anno) ako toto "najvzletnejšie" zo všetkých umení. Ono ale vždy opera bola len takým ľudovým umením pre mestských snobov a malomeštiakov serúcich sa do znalosti vysokých umení. S výnimkou pár experimentálnych kusov, nikdy nespôsobila nejaké prenikavé haló. Iba ak v dosiahnutých výškach či hĺbkach hlasov. Tie sa celkom zadarili aj tu. Teda až na to, že okrem profesionálneho podania v prejavoch chýbala čo i len štipka emócie. Chladné a profesionálne predvedené výkony. Nič viac. Emócie chýbali aj v počítačom vytvorených sprievodných animovaných obrazoch, dokresľujúcich a objasňujúcich scénu, kostýmoch, či hudbe, miestami na spôsob prekonaných veľkolepých rockových opier. Ako som komentár začal tak ho (skrátene) ukončím: gýč. ()