Blonde Sinner
Réžia:
J. Lee ThompsonKamera:
Gilbert TaylorHrajú:
Diana Dors, Yvonne Mitchell, Michael Craig, Geoffrey Keen, Athene Seyler, Michael Ripper, Marie Ney, Mona Washbourne, Marianne Stone, Dandy Nichols (viac)Obsahy(1)
Mladá žena, která čelí trestu smrti za vraždu jiné milenky svého milence, přemýšlí o tragickém románku, kvůli kterému byla schopná zabít. (Netflix)
Recenzie (8)
Zlatá Palma - výběr ()
Milostný trojuholník, ktorý vraždou nekončí, lež začína. Viac zaujímavé je to v ženskej base, retrospektívy, za čo sa hl. ostava do nej dostala ma príliš nenadchli, resp. sú jasne predvídateľné. Nepoznám celkom, ako fungujú britské väznice, ale ich vykreslenie a život v nich pôsobil na mňa dosť zastaralo. Nepochopil som, prečo musia v cele so samotnou väzenkyňou neprestajne byť dve bacharky. Ony ju sprevádzali vonku, prikrývali ju, budili, pripravovali pitie, dokonca strihali nechty, snažili sa byť milé. Dievča sa malo lepšie ako v bavlnke, teda až na to, že v noci sa muselo v cele svietiť. A popritom ju všetky bacharky ľutovali, hoci išlo o úkladnú vražedkyňu. Čakanie na smrť je už vec samozrejme iná a hlavne o tom pojednáva pobyt za mrežami. No a na dobovú britskú peroxidovú sexbombu sa celkom dobre pozerá, že páni? Diana Dors však nezostarla s gráciou a krátko po zenite sa z nej stalo strašidlo do maku. ()
Skělý noir z Británie o dívce, která odbouchla svojí sokyni a nyní čeká v cele smrti na popravu (anebo odklad). Sledujeme její každodenní rutinu v cele a na vězeňském dvoře a pomalu se tu ve flashbackovém vyprávění odvíjí události, které jí do cely smrti přivedly. U tohoto komorního britského snímku nějakou nudu nečekejte. Příběh zaujme hned od začátku a úroveň si drží až do konce. ()
ocenenia : MFF Cannes 1956 - Nominácia na 1. cenu ()
Britský, ženský väzenský noir. Dlho som rozmýšľal, čo mi „vadí“ (rozumej: bráni dať tomuto titulu 5*) a prišiel som na to: chýba mi „tá“ noirová štylizovanosť; je to depresívne a príliš reálne, s predzvesťou nástupu neo-noiru (dobrým príkladom je Samuel Fuller a jeho 60tkové veci). Noirových zárezov je tu pritom dostatok: štýlovo zostrihaný zločin z úvodu, priebežný, psychologický voice-over, flashbacková štruktúra a tá presná kamera (vyzdvihnúť musím záľubu v snímaní cez predmety a skosené kompozície z podhľadu). V dejisku diania nie je charakterová premena (ako v Caged) ani vyriešenie zločinu/záhady, len čakanie na trest smrti s flashbackovými oddychmi. Smutné, depresívne. ()
Reklama