Réžia:
Zoro Laurinc st.Scenár:
Irena DobrovolnáKamera:
Milan HomolkaHudba:
Igor WasserbergerHrajú:
Zdena Studenková, František Kovár, Alexander Maďar, Adela Gáborová, Alena Michalidesová, Milan Kiš, Deana Horváthová-Jakubisková, Ivo Gogál, Vladimír Obšil, Ivan Béla Vojtek, Juraj Ďurdiak (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Televízna adaptácia poviedky F.Kárinthyho o tom, ako je dôležité mať niekde pocit domova. Marhuľový lekvár symbolizuje domov, rodinnú pohodu, po ktorej nevýslovne túži malý chlapček Ferko, žijúci so svojimi rodičmi v jednom maďarskom mestečku 30-tych rokov 20.storočia. Matka s nenaplnenou túžbou stať sa slávnou klavíristkou a otec s ešte vzdialenejším snom byť svetoznámym a bohatým spisovateľom na syna nemajú ani chvíľku čas, ani jediné láskavé slovo. Milujúcou spoločníčkou mu je len slúžka Manci, ktorá však pre nedorozumenie s pánmi odchádza. Ferko zostáva sám, sklamaný a neochotný prijať ponúkané priateľstvo novej slúžky Rózy. Lenže aj on má svoj veľký sen a práve Róza mu ho pomôže splniť. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (3)
"Každý môže mať krízu a nie len (nielen) hospodársku..." Marhuľový lekvár čoby symbol domova a túžby po láske ? Vrchol televíznej absurdnosti. Veľmi zle zostrihané, navyše podľa titulkov nasnímané 4 kameramanmi?! V socializme očividne prekvitala efektivita práce. ()
Kríza hospodárska a s ňou nesúvisiacia kríza rodiny vo veľmi nevýraznom filme, kde sa asi najviac o herecký výkon snažil malý Alexander Maďar. Predstavujem si, ako by mohol takýto zaujímavý námet vyzerať napríklad u Kachyňu, to by bola celkom iná liga. ()
"Každý môže mať krízu a nielen hospodársku." Neúspešný spisovateľ Kovár a neúspešná klaviristka Studenková sa aj napriek početným dlhom pokúšajú aj počas pohnutých tridsiatych rokov minulého storočia pôsobiť na svoje okolie ako hogo fogo nóbl hostitelia. Pravidelné večierky plné rečí o nenaplnených snoch a nesplniteľných plánoch len zvyšujú zápornú finančnú bilanciu a odvádzajú ich pozornosť od citovo strádajúceho potomka, ktorý sa následne upína k slúžke, ktorú si nejakým zázrakom ešte môžu dovoliť. Esenciu rodinnej pohody objaví počas varenia lekváru na vidieku (zadáno pro zrzavý). Celkom pozerateľná inscenácia z konca osemdesiatych, ktorú som si pamätal ešte z detstva. ()