Dámy a páni, finálna verzia

Vždycky jsem něco podobného chtěl vidět, a proto neváhám ocenit plným počtem, že se do toho někdo pustil a poskládal dohromady takovouto úžasnou věc. Jen více podobných skládaček, dá se s tím docela dobře pohrát, během sledování mě napadla řada nápadů na podobné kousky. K plnému zážitku a docenění tento typ filmu ovšem vyžaduje alespoň elementární znalost světové kinematografie. (31.08.2014)

Neříkám, že mi nevadilo, že jsem tam nezahlídnul ani koutkem oka Paula Newmana, Dustina Hoffmanna, Harveyeho Keitela, Liz Taylorovou...zatímco jsem si naopak mohl dosyta "užít" Umy Thurman, Roberta DeNira, Johnnyho Deppa, Magdy Vašáryové... Co mi ale na tomto filmovém kvízu vadilo podstatně víc, byly "dějové" skoky. Děláme na dítěti, do toho vložka holky jsou děvky. Jsem těhotná. Zase makáme na dítěti... Ale čert to sper, z tohohle se neposerem. Kdo jste se tam nenašel, nevěšte hlavu. Neříká to nic o vašem významu a hereckých kvalitách, pouze to usvědčuje režiséra tohoto bijáku, že má omezený rozhled. (14.12.2015)

Tak jsem to zkusil. No a me to netrefilo. Dokazu pochopit, proc tolik lidi tohle dilo hodnoti tak vysoko. Ja to mam ale jinak. “Pojdme kouknout na novy natoceny film”, rikame. No, tenhle neni natoceny. Jen sestrihana prace jinych. A zadruhe? Po 10 minutach jsem zjistil, ze ja nechci film pouze jako pribeh. Ja potrebuju postavy, do kterych se mohu vcitit. U kterych si reknu: “Jo, tohle je on, takovy chci byt taky.” Tady tohle neni. A byt nemuze. Kazdou vterinu se ukazuje nekdo jiny. Bez moznosti se divacky usadit. Jednu hvezdu davam pouze za ty hodiny hledani stripku ve filmech a skladani. Jinak nic. Tzv: klasickou filmarinu tady nehledej! (16.01.2022)

Keď som hodnotil, bolo to s poradovým číslom 100. Teraz píšem komentár s poradovým číslom 20, a i keď ho píšem o viac než mesiac neskôr, som stále rovnako nadšený, ohúrený, šokovaný a... uspokojený. Najveľkolepejšia predohra, akt a vyvrcholenie všetkých čias (a kto sa odváži odporovať, bude na mieste popravený, pribitý na kríž, sťatý a upálený). Pálfi zvysoka kašle na všetky konvencie a zákonitosti, kašle na autorské práva, kašle na legálnosť, kašle na peniaze, kašle na maďarský filmový fond, na štúdiá, na hercov, na spoločnosti, na distribútorov, na celé ľudstvo a odovzdáva sa jedinému - divákovi a jeho ultimátnemu pôžitku. Naprieč časom, priestorom, dimenziami, snom, realitou, bez uzákonenej postavy, herca, doby, miesta, príbehu či dialógu hrá na strunu nostalgie a čírej, úplnej a dokonalej filmovosti. Len za pomoci nelegálne stiahnutého materiálu zo stoviek filmov tvorí jemnú štruktúru zhola nového metapríbehu, lepšie povedané metaromance. Okrem toho pred divákom okázale a elegantne rozvíja históriu a dejiny filmu, predstavuje najzásadnejšie snímky, tvorcov, hercov a ešte omnoho viac. Pekelný film s nebeským účinkom. Film zhotovený s nulovým rozpočtom, pri ktorého uvedení do distribúcie by sa Pálfi nedoplatil. Film-Báseň. Film-Paradox. MetaFilm. Alebo niečo úplne iné... Pokiaľ je Spielberg velikán, Kubrick titán, Lumet neprekonateľný a Lang najväčší filmový priekopník, György Pálfi je poloboh, ktorý dokonale ovláda filmové plátno, klame divácke zmysly, hrá sa s formou a obsahom, a ja mu to hltám. Konceptuálny audiovizuálny, tvarový, mechanický, kamerový, kvantový, pohybový, rázový, ideologický, individualistický rozmerový masaker. Už viem, čo budem rozoberať v diplomovke... Best of 2012. 100% P.S.: Tento film je možné sledovať v akomkoľvek stave vrátane konzumácie alkoholu, drog či iných omamných a psychotropných látok a halucinogénov, rovnako je možné ho sledovať úplne bez zvuku, alebo minimálne bez titulkov, bez znalosti čohokoľvek (čím menej o svetovom filme všebecne viete, tým lepšie), stačí len pohodlne sa usadiť, zapnúť a nechať sa unášať na vlnách kúzla vytrhávajúceho zo stereotypu všednosti. (05.04.2014)

Pekne, pekne sa s tým pohrali a srší z toho obrovská radosť z filmov. Jednotlivé scény, často len polsekundové sú zostrihané do súvislého príbehu, ktorý je takmer naozaj príbehom a divák si musí len abstrahovať od tvárí hercov a prostredia a nechať sa uniesť hudbou. Hudba scény krásne spája a keď zaznie Morricone a ďalší, už som bol uvarený. Názov Finálny zostrih si dielo určite zaslúži a odporúčam každému, kto videl už zopár filmov, teda aspoň pár tisíc, aby sa v tom nestratil. Neodolal som pokušeniu počas filmu hádať, o aký film ide, so zúfalou snahou spomenúť si na názov „toho“ slávneho filmu, pričom zatiaľ prebehlo päť ďalších, a zároveň ľutovať, koľko iných zaujímavých som ešte nevidel. Na druhej strane som si uvedomil, že aj fantázia a tvorivosť tvorcov má svoje hranice a raz môžeme dôjsť k stavu, že každý ďalší film už bude len obmenou iných, pred ním natočených. (11.02.2016)