Eurovision Song Contest 2012

Veľká cena Eurovízie - Absolutný úpadok, dekadencia hudobnej kultúry. Speváci, speváčky, interpreti a kapely, ktoré sa zúčastňujú tejto archaickej show nemajú vôbec žiadne umelecké cítenie. No ako by sa len dalo objektívne súťažiť v hudbe? Veď je tak rôzna, tak individuálna a má toľko podôb. Každý kto je obdarený talentom a robí ju od srdca je jedinečný. Nepotrebuje sa s nikým porovnávať. Lenže takých umelcov na Eurovision Song Contest neuvidíte. Tejto pochybnej medzinárodnej súťaže sa za posledné roky zúčastňujú len snaživé nuly, ktoré by sa radi zviditeľnili aspoň touto formou. Tento rok bol uporiadateľskou krajinou mocný Azerbajdžan a našu Slovenskú republiku hrdo reprezentoval Max Jason Mai alias finalista Česko-Slovenskej SuperStar 2009 Mirko Šmajda. Totálny odpad! (26.05.2012)

Náhodou mne príde Eurovízia ako vcelku seriózna súťaž. Po prvé , nerozhodujú len štyria porotcovia , ale celá armáda ODBORNÍKOV a obyvatelia toho-ktorého štátu nemôžu hlasovať za svojich favoritov , čím vynikne ozajstná hudba. Tu nie sú všelijakí trapáci , ktorý sa len chcú dostať do telky , tu sú skutoční umelci. Baku bolo výborne technicky pripravené , mali krásne zostrihy aj skvelú arénu , ale čo je hlavné je hudba. Tento rok tam boli ozaj dobrí interpreti , trebárs Laureen alebo Tuuji z Nórska. Ani ja nemám rád spevácke šou , ale Eurovízia je už trochu iný level než Hlas alebo Superstar , takže si rozhodne nezaslúži odpad ako oni. Jednu hviezdičku za techniku , jednu za víťazku , jednu za Rybaka spolu s piatimi víťazmi , posledná za dojem , že ešte stále existuje súťaž , ktorá má svoju úroveň. (31.05.2012)

Po pravdě je ta jedna hvězda za emoce, které Eurovize vyvolává. A hlavně komentátorům - sarkastickému Nortonovi na BBC1 a Boylovi na twitteru. (27.05.2012)

Ruske babicky ma teda dostali, len a len kvoli nim davam 1* http://www.youtube.com/watch?v=tEe4L96IkXM (22.05.2012)

Toto je ťažké hodnotiť. Je to krásny projekt spájajúci hudbu Európy, ale na druhej strane tu súťažia aj neeurópske štáty ako napríklad Izrael. Víťazi sú skoro vždy jasní dopredu, je to o lobingu, peniazoch, podvodoch, vzťahoch krajín a vzájomnom prideľovaní bodov, či neprehľadnom hlasovaní divákov a najmä odborníkov. Nie vždy tam krajiny pošlú reálnych zástupcov krajiny, ale vyberú si ich rôzne záujmové skupiny ako televízie. Taktiež nie vždy vyhrajú tí najlepší a nie vždy sú tie piesne dobré. Je to síce veľmi kritizované, že už to nemá úroveň, ale podľa mňa sa hudobná úroveň zlepšila, lebo už pár rokov to sledujem, ale zas vždy je to iné, šou je nákladná a gigantická. Nepáči sa mi obmedzovanie vystupujúcich a zvýhodňovanie zakladajúcich krajín. Najviac sa mi páčila v tomto ročníku pieseň od Željka Joksimoviča, reprezentanta Srbska, ale Loreen bola tiež fajn, akurát to vyzeralo, že spievala na playback, čo sa asi nepodarí dokázať a asi nič nezmení. V Azerbajdžane krásne ukázali svoju krajinu, ale zas sa mi nepáčilo to tvrdé správanie ich strážcov zákona voči delegáciám a celej akcii, predsa islamská kultúra je niečo iné ako naša a nie vždy sa vieme pochopiť a tolerovať. Je to veľmi komerčná, multikultúrna akcia s vplyvmi západných štátov a dosť únavná napriek zlej veci, ktorou je obmedzenie dĺžky piesní. Preto by mohli byť radšej tri, či štyri semifinále, kde by postupovali napríklad prví traja, či štyria a najlepší štvrtý, či piati zo všetkých skupín ako to býva v športe, napríklad v atletike v behu na 100 metrov na olympiáde. Finále by bolo maximálne pre 20 súťažiacich, ale najlepšie by bolo pre 10, či 12. V posledných rokoch ju však vždy pozerám a napriek veľkým a početným negatívam to je pútavé, zaujímavé, je to veľká zábava. Škoda len, že to nie je nejaká európska liga majstrov hudby. (20.08.2012)