Dogani

Podepisuji se pod komentář Flippera, ten dle mého vystihl implicitní poselství tohoto příšerného filmu (to co se na obrazovce děje, nemohu nazvat ničím jiným než svinstvem první ligy - proto, zvolené adjektivum) naprosto přesně. Ještě se hodí jedna otázka, vzhledem k tomu, že je film natočen dle skutečné události - Co jsme to za lidi, když TOHLE dovolíme? 90% (28.01.2013)

Nevím jak pro vás, ale zážitek to není dobrý, fakt ne. Takže jak říkám, historka neradostná, ale přesto je třeba dodat, že dobře zvládnuta po filmové stránce. Povzdechl jsem si, ale nakonec, kam se podělo to vznešené přísloví. Konec dobrý, všechno dobré. Tak to si určitě neříkaly ty zneužité děti u soudu. (19.05.2013)

Pán riaditeľ nemôže zneužívať deti, veď je to dobý kresťan! Hrozne ťažko sa mi hľadajú slová, ktoré by vyjadrili silné pocity, ktoré vo mne film vyvolal. Všeobecne sú snímky zaoberajúce sa súdnym sporom veľmi silné a emotívne vypäté. Kde sa však divákove emócie dostanú pri sledovaní procesu ohľadne sexuálneho zneužívania a týrania detí? A kde sa dostanú ak sa jedná o postihnuté, a už tak osudom ťažko skúšané deti? Juhokórejci si vzali na svoje plecia obrovské bremeno. Až odporne skutočný príbeh, ktorý pohne hádam každým. Bravúrne herecké výkony, chladná atmosféra a výborná hudba dokresľujú príbeh plný krutosti a neprávosti. Samotné scény týrania či zneužívania vo mne doznievali ešte dlho po projekcii. Zvrátene nádherný klenot. Moja "hviezda navyše" za skutočný príbeh sa nedostala ani k slovu. (14.03.2012)

V máloktorom filme divák nájde toľko násilia, bezmocnosti a beznádeje ako v Dogani. Výsledným pocitom je depresia, pretože počas života príliš často sledujeme príbehy končiace happy endom, a ten sa v tomto prípade, ale ani v živote, nekoná. Južná Kórea je na opačnom konci zemegule a mohlo by to zvádzať k tomu, že ide o nejaký regionálny problém, ktorý umožňujú kultúrne a politické odlišnosti. Ale nie. Aj na našom malom svojstojnom Slovensku máme podobný prípad resocializačného zariadenia Čistý deň. Odlišnosť spočíva prakticky iba v tom, že tam išlo o hluchonemé deti, a u nás o chovankyne, ktoré prešli drogovou závislosťou. Ale inak, ako cez kopirák. Vrátane liknavosti pri vyšetrovaní a nulového odhodlania k potrestaniu vinníkov. Filmy tohto druhu sú užitočné, aj keď dobrú náladu po záverečných titulkoch nemôže očakávať nikto. (12.04.2019)

Námět je natolik silný, že by ho mohl natočit snad i Ed Wood, přesto by mohl vzniknout poutavý film. U Korejců jsem zvyklá na kvalitní herectví, ale to, co zde předvádí představitelé dětských rolí, se nedá popsat jinak, než „dokonalost.“ Film je to velmi nepříjemný. Jediným jeho příjemným aspektem je poznání, že naše prakticky dysfunkční soudnictví je vlastně ještě celkem na slušné úrovni. (07.09.2022)