Ona

Co mě na celém filmu dostalo ze všeho nejvíc byla neskutečně podmanivá hudba, kdy v celém filmu člověk vnímá hlavně ji, pak velmi krásný a v detailu bezchybný hlasový projev Scarlett alias OS a k zulíbání úžasného Joaquina ... ale bez knírku, mrzí mě to, ale pokud líbat tak knír pryč. Ze začátku jsem se pochichotávala, protože to se fakt jinak nedalo a pak už jsem se jen nechala unášet. Doba budoucí, ne zcela vzdálená, nám dává fantastické komunikační možnosti. Z toho vyplývá, že i takový virtuální sex skrze hlasový čet může být sice vzrušující, ale jeden z toho může být i hodně překvapen. Velmi příjemný snímek, milý ... kdy si člověk uvědomí jak moc je sám a jak moc chce k někomu patřit, někoho objímat, nehádat se, nic neřešit a moci říkat miluji Tě ... najednou se ale spustí aktualizace a máte pocit, že zešílíte. Doporučuji (11.02.2014)

Joaquin Phoenix... Filmy s ním bývají divný a on sám buď úspěšně mate, nebo je ještě divnější. Vlastně nechápu proč na něj dívám ani jestli ho mám vůbec rád. Spike Jonze je další podivín, takže se nemám nad HER čemu divit. Ale tenhle film ve mně vyvolal samé nepříjemné pocity. Láska je to nejkrásnější co znám, ten největší pocit. A rozchody dělají život 100x složitějším, ale i zajímavějším. Tak co mám říkat na to, když se opuštěný chlápek zamiluje s operačním systémem v budoucnosti kde je to běžné? Málokdy si dojem z filmu beru osobně, tady se stalo. Možná mi unikla ta základní myšlenka či metafora, ale to nic nemění - vyložil jsem si to po svém a doteď se cítím nesvůj. Vím, divná výtka. (31.01.2014)

Takto nejako si predstavujem zrod Skynetu. Dlhý, ale napriek tonám dialógov (v podstate tu ani nič iné nie je) sa nejedná o nudný film. Poetická atmosféra/kamera, silný herecký výkon presvedčivého, sústredeného a autentického Joaquina Phoenixa (ktorého pri práci sledujem už nejakých 20 rokov a som rád, že „to“ stále má v sebe) a originálny scenár. Nie je to film, ktorý budem chcieť vidieť každý rok, ale proste je kvalitný a svojím spôsobom jedinečný a tak mu musím dať 80%. (16.05.2018)

Ktovie, či si stav umelej inteligencie k roku 2013 (resp. teda 2017, kedy som tento film videl prvýkrát) pamätám korektne, no predstava videného v snímke Her pretavená do reality vtedy pripadala pritiahnutá za vlasy, mimo možností. Bolo však príhodné sa k zatiaľ poslednému Jonzeho filmovému režijnému zárezu vrátiť, hoc i len o 6 rokov neskôr, kedy svet ohúrila vecička menom ChatGPT, dodatočne najmä jeho štvrtá verzia. A dívajúc sa na ňu, táto predstava sa už nezdá až tak absurdná. Jonze tu nenaservíroval ani tak mrazivý či dystopický pohľad na budúcnosť sociálnej interakcie, minimálne indikoval potenciálny smer jej uberania sa (čo už istým spôsobom aj vidíme), prezentoval jej výhody/prínosy a tiaž jej rizík preniesol na jednotlivca, čo cením. Her je ale zvláštny film, ťažký na pozeranie v prípade nestotožnenia sa s ničím zobrazovaným, scenár je plný myšlienok a úvah, no jednotlivé konverzačné segmenty, hoci všeobecne vťahujúce, pre mňa pôsobili odťažito. Obsadenie Phoenixa je tým správnym nárezom, hlas Johansson detto. Spokojnosť aj s vedľajším obsadením Mary, Wilde a Doubleday. Primárne je však ale potrebné vyzdvihnúť prácu scénografov, farebnú paletu v použitých interiéroch, ale hlavne bravúrne odvedenú prácu Hoyteho Hoytemu, jeho strhujúceho snímania výškového Šanghaja a centra Los Angeles. Bez chýb. Sú to ale témy a motívy, ktoré robia film filmom. Či môže byť (respektíve bude) niečo ako Samantha OS produktom eventuálnej reality je určite relevantná otázka s výhľadom pozitívnej odpovede, minimálne čo sa týka jej miery sofistikovanosti v prvej fáze filmu, pred jej značným tempom exponenciálnym rastom a rozvojom. Bude rozhodne pozoruhodné sa k snímke vrátiť o dekádu, možno dve. Teším sa. Alebo vlastne, bojím sa... ♪♫ (x) (x) (29.9.2017) (22.5.2023) "Choke me with that dead cat!" --- (13.5.2024) Od posledného napísaného ubehol rýchly a krásny rok a po dnešnej OpenAI prezentácii GPT-4o prišlo vhod vrátiť sa späť a odvolať slová vyššie. Bude "to" o niekoľko rokov, nie "o dekádu, možno dve." Scary stuff... (22.05.2023)

Sci-fi bez vesmírnych lodí, laserových zbraní, či robotických kyborgov. Melodramatické, senzitívne sci-fi plné rozkvitnutých dialógov, charizmatických postáv a intenzívnych emócií. Znie vám to príliš sci-fi? Možno, ale ak dáte šancu tomuto skvostu, tak už možno nikdy nebudete snímať science fiction tak zaškatuľkovane ako doteraz. Spike Jonze si asi potiehol o jeden joint menej a prináša nám svoj najumiernenejší film, plný odkazov na morálne cítenie a pokryvené charaktery dnešnej doby. Odohráva sa totiž v budúcnosti, ktorá je až príliš podobná tomu, čo by mohlo nasledovať a súčasne už dnes vidíme problémy, na ktoré prostredníctvom tohto snímku odkazuje. Emočná slabosť, izolácia jednotlivcov do virtuálneho sveta, závislosť na technológiách, absencia ľudského kontaktu a v neposlednom rade zženšťovanie mužskej populácie. Ak má byť toto prirodzený vývoj evolúcie, tak sa rútime do pekných sračiek a generáciám po nás ostáva len dúfať, že nejaký zakomplexovaný chytrák vynajde stroj času a budú sa môcť (a chcieť) teleportovať (minimálne) do našej doby. Inak ma ale Jonze dokázal totálne strhnúť, rozprávanie príbehu neskutočne vygradované, hudba podmanivá a taktiež chválim krásny vizuál s luxusnými farbami. 85%. (07.09.2014)