Reklama

Reklama

Cisárov pekár a pekárov cisár

  • Československo Císařův pekař - Pekařův císař (viac)

Obsahy(1)

Legendárna historická veselohra, v ktorej Jan Werich exceluje v dvojúlohe cisára Rudolfa II. a pekára Mateja, ktorý sa cisárovi veľmi podobá, len je o 25 rokov mladší. Cisára viac ako vládnutie zaujíma umenie, krásne ženy a najmä jeho alchymistická dielňa. Kým robí všetko preto, aby našiel legendárneho Golema a elixír mladosti, dvorania pripravujú spiknutie, v ktorom ho chcú pripraviť o trón. Vďaka náhode sa však vládnutia ujme pekár Matej... (RTVS)

(viac)

Zaujímavosti (111)

  • Cisár Rudolfa II. (Jan Werich) nemohol vlastniť pravý obraz Mony Lisy. Ten bol z určitosťou počas celého života cisára vo francúzskom paláci vo Fontainebleau, kam ho dal umiestniť samotný kráľ František I., ktorý obraz odkúpil po smrti Leonarda da Vinci a zotrval tam od roku 1519 až do roku 1694. V roku 1695 sa celá kráľovská zbierka, vrátane Mony Lisy, presúva do novovybudovaného zámku vo Versailles. A pravdepodobne by nevlastnil ani jej 12 alebo 13 kópii, nakoľko bol obraz v tej dobe umelecky bezvýznamný a prakticky bezcenný a nebol ničím zaujímavý. Mona Lisa začala zaujímať širšie publikum až okolo roku 1858. (Raccoon.city)
  • Dvorný maliar Hans von Aachen (Bohumil Bezouška), ktorý ponúka cisárovi "elixír" v podobe odhalenej ženy z jedného mlynu neďaleko Brandysa, skutočne na cisárskom dvore žil. Išlo o nemeckého maliara, ktorého cisár Rudolf II. (Jan Werich) prehovoril, aby od roku 1597 sídlil v Prahe. Na Rudolfovom dvore Hans von Aachen nepôsobil iba ako dvorný maliar. Ako cisárov dôverník bol poverený aj rôznymi diplomatickými a obchodnými misiami, predovšetkým v Taliansku, kde cisárovi dojednával zaujímavé akvizície (do Rudolfovej zbierky pomohol získať najlepšie súdobé aj staršie diela, z ktorých niektoré sú v zbierkach Pražského hradu dodnes, napr. obrazy talianskych majstrov - Tiziana, Veroneseho, Tintoretta a iných). V Prahe zdomácnel a zostal v dvorských službách aj po cisárovej smrti a stal sa oficiálnym portrétistom nového cisára, Rudolfovho mladšieho brata Mateja II. Zomrel  4.3. 1615 v Prahe. Pochovaný je v katedrále sv. Víta na Pražskom hrade. (Raccoon.city)
  • Keď komorník Lang (Bohuš Záhorský) povie, že dvorný alchymista Scotta (František Černý) pripravuje elixír mladosti aj z Babieho hnevu, ide v skutočnosti o rastlinu Ihlicu tŕnitú, ktorá bola močopudný prostriedok, ktorý dezinfikuje močové cesty a podporuje vylučovanie žlče, priaznivo vplýva na látkovú premenu v tele, znižuje krvný tlak a zmierňuje reumatické bolesti. (Raccoon.city)
  • Keď cisára Rudolfa II. (Jan Werich) bolel zub, bol to v jeho dobe problém. Vtedy sa verilo, že zubný kaz a bolesti s ním spojené spôsobuje zubný červ. Predstava hryzenia červa vo vnútri zuba pretrvala až do 18. storočia. Pre úľavu od bolesti používali ópium. Verili tiež, že dotyk mŕtvou myšou uľaví od bolesti. Kazy sa vypaľovali aj horúcim drôtom. V drvivej väčšine sa však zuby iba trhali, čo u bežných ľudí vykonávali bežne kováči, holiči aj kati klasickými kováčskymi kliešťami a tí občas vytrhli aj kus čeľustnej kosti a ďasná. U zámožnejších ľudí zuby trhali lekári, ktorí mali už v dobe cisára Rudolfa II. na to špeciálne kliešte pripomínajúce veľký vtáčí zobák. (Raccoon.city)
  • Film beletrizuje život Rudolfa II., Cisára svätej rímskej ríše (1552-1612, vládol 1576-1612). V skutočnom živote bol Rudolf fascinovaný okultizmom, astrológiou a alchýmiou. Bol patrónom známych európskych alchymistov ako Edward Kelley (1555-1597 / 1598) a John Dee (1527-1608 / 1609). (S.Kok.i)
  • Podľa Very Chytilovej, ktorá sa neskôr stala prominentným menom českého hnutia novej vlny, jej herecké skúsenosti z tohto filmu v nej vyvolali túžbu stať sa filmárkou. (S.Kok.i)
  • Vo svojej dobe išlo iba o tretí československý celovečerný farebný film a prvý československý film natočený na materiál Eastmancolor, ktorý bol vo svete drahou novinkou a radí sa medzi prvé filmy na svete točené na tento materiál, čím sa vyrovnal americkému Hollywoodu, ktorý s filmom od firmy Kodak ešte iba začínal. Aj vďaka tomuto faktu sa film na svoju dobu stal najdrahším filmom v Československu. Pôvodne sa film začal točiť na Agfacolor, ale pretláčané scény už boli točené priam experimentálne na nový materiál. (Raccoon.city)
  • Spisovateľ historickej literatúry Miloš Václav Kratochvíl, ktorý mal podiel aj na scenári filmu, napísal už v roku 1941 knihu "Osamělý rváč," ktorá však neopisovala ako hlavnú postavu románu Rudolfa II. (Jan Werich), ale maršala Hermana Kryštofa Russworma (Zdeněk Štěpánek). Podľa knihy bola sčasti charakterizovaná aj filmová podoba maršala. (Raccoon.city)
  • Nápis „Šem ha-meforaš“ je označenie tajného Božieho mena v židovskom náboženstve a vzťahuje sa na tetragrammaton JHVH, v slovenčine obvykle prekladaný ako Jahve alebo Jehova. (ČSFD)
  • V skutočnosti bolo na cisárskom dvore Rudolfa II. (Jan Werich) približne až 200 alchymistov s druhým najväčším mecenášom vtedajšej alchýmie, pánom Vilémom z Rožmberka, ktorý sa vo filme tiež mihne. To už však bola svetová alchýmia v úpadku a nebola taká žiadaná ako ukazuje film. (Raccoon.city)
  • Kostým Jana Wericha (Matej/Rudolf II.) šili šičky a krajčírky ručne celých šesťdesiat hodín. (Raccoon.city)
  • Dedičské práva po autorovi a tvorcovi Golema získala jeho jediná dcéra Dagmar Dományová, a tá zažalovala všetkých, ktorí podobu Golema používali a vysúdila niekoľko stotisíc českých korún. Takže filmový obor je uväznený v ateliéroch na Barrandove a nikto bez Dományovej súhlasu nemá k nemu prístup. (Raccoon.city)
  • Tycho de Brahe (Bohuš Hradil) mohol naozaj potrebovať "čočku" len ako "luštěninu", pretože sám ďalekohľad na pozorovanie hviezdnej oblohy nikdy nepoužíval a v presnosti meraní mu zrejme pomáhala skôr chýbajúca špička nosa. Ďalekohľad si dal patentovať Johannes Lippershey až sedem rokov po Tychovej smrti. (gaius)
  • Spisovateľ historickej literatúry Miloš Václav Kratochvíl sa výrazne podieľal na úspechu filmu tým, že Janovi Werichovi (Matej / Rudolf II.) prezradil informácie z rudolfínského dvora, tak fantastické a senzačné, že bol herec nadšený. Cisárovho pekára si zvolil za osobný projekt a plne sa v ňom angažoval. (Raccoon.city)
  • Manekýnky, ktoré tvorili komparz dvorných dám, vyberali z podniku Textilná tvorba. Věru Chytilovú si všimli počas prehliadky na Pražských vzorkových veľtrhoch. Správnej chôdzi ich učil choreograf a šéf baletu Národného divadla Saša Machov, ktorý tesne pred premiérou spáchal samovraždu. Filmový architekt Jan Zázvorka si nakoniec jednu z nich - Idu Lahodovu - vzal za ženu. (Raccoon.city)
  • Autorom výtvarného návrhu filmového Golema, ktorý ožíva po vložení magického šému do otvoru na čele, bol sochár Jaroslav Horejc. (Raccoon.city)
  • Vtedajšiemu ministrovi kultúry Zdenkovi Nejedlému sa film nepáčil a udelil režisérovi Martinovi Fričovi dvojročný dištanc. Pár rokov si nezahral ani Jan Werich (Matej / Rudolf II.), hoci zaň dostali štátnu cenu. (Raccoon.city)
  • Jan Werich (Matej / Rudolf II.) sa pri spievaní známej piesne "Ten dělá to a ten zas tohle", ktorá išla na playback, pri chôdzi po schodoch prvýkrát netrafil do synchronu a musela sa natáčať niekoľkokrát. (Raccoon.city)
  • Kompletná reč tretieho alchymistu (Lubomír Lipský) znie: "Jamalalicha? Jamalalicha. Jamalalicha, i paprťála, chánua, chánua, e chánua, e chánu, džalala, džalala-a, a paprťála. Tasparta maznalika zamáz piskurty, jarda, piskurty, patláma, patláma, patláma a žbrluch." (Raccoon.city)

Súvisiace novinky

Věra Chytilová 1929 - 2014

Věra Chytilová 1929 - 2014

12.03.2014

Ve věku 85 let dnes zemřela Věra Chytilová, svérázná režisérka a scénáristka. Studovala architekturu, později FAMU. Pracovala jako manekýnka, kreslička, poté na Barrandově jako klapka a pomocná… (viac)

Reklama

Reklama