Reklama

Reklama

Cisárov pekár a pekárov cisár

  • Československo Císařův pekař - Pekařův císař (viac)

Obsahy(1)

Legendárna historická veselohra, v ktorej Jan Werich exceluje v dvojúlohe cisára Rudolfa II. a pekára Mateja, ktorý sa cisárovi veľmi podobá, len je o 25 rokov mladší. Cisára viac ako vládnutie zaujíma umenie, krásne ženy a najmä jeho alchymistická dielňa. Kým robí všetko preto, aby našiel legendárneho Golema a elixír mladosti, dvorania pripravujú spiknutie, v ktorom ho chcú pripraviť o trón. Vďaka náhode sa však vládnutia ujme pekár Matej... (RTVS)

(viac)

Zaujímavosti (111)

  • Pôvodný režisér Jiří Krejčík si vyberal celkovo z 12 vtedajších manekýnok do úloh dvorných dám. Nakoniec si ich do filmu vybral 5. Annu Pitašovú, Věru Waldhansovú, Idu Lahodovú, Dagmar Moulíkovú-Janečkovú a Věru Chytilovú. Réžiu nakoniec prevzal Martin Frič, ale Krejčíkom a jeho asistentom Ladislavom Rychmanom vybrané manekýnky si už ponechal. Zatiaľ čo režisér Krejčík chcel dvorné dámy v deji viac využiť, pod vedením Friča sa ich pôsobenie scvrklo na komparz. (Raccoon.city)
  • V Prahe je múzeu alchýmie s názvom Speculum Alchemiae, ktoré sa nachádza v centre Prahy v historicky najstaršom dome v metropole. Tu, podľa tu nájdených písomností, v dobe renesancie alchymisti vyrábali elixíry a neušľachtilé kovy menili na zlato v čase Rudolfa II. (Jan Werich). Keď alchymisti boli podporovaní kráľom, z bezpečnostných dôvodov alchymisti pracovali potajomky, buď v podzemí alebo vo vežiach. Podzemná časť múzea je rozdelená do niekoľkých miestností. Jedna je laboratórium, v ktorom sa vyrábali všetky elixíry. Druhá je potom transmutačná, v ktorej sa alchymisti sústredili na prácu s kovmi, na premenu kovu na tekutiny, prípadne potom na zlato. Nasledujúce 2 menšie miestnosti sú bývalé sklady a ako posledný sa tu nachádza alchymistická skláreň  Alchymistické laboratóriá sa našli vďaka povodniam v roku 2002. Rekonštrukcia prebiehala zhruba 10 rokov a ako múzeum ich otvorili v roku 2012. (Raccoon.city)
  • "Elixír mládí" bol v skutočnosti pre Rudolfa II. (Jan Werich) vyrobený. Vyrobil ho jeho osobný lekár Tadeášem Hájkem z Hájku .Jeho zloženie podporuje očisťovanie organizmu, obnovu buniek a celkovú harmonizáciu tela i ducha. Bol vyrobený zo 77 bylín a alkoholu (20%). Užíval sa nie tak, že kto koľko znesie, ale 1 moka lyžička každé ráno pred raňajkami. (Raccoon.city)
  • Voskovec a Werich (cisár Rudolf II./ Matěj Kotrba) sa po niekoľkých rokoch od natočenia filmu stretli v Londýne a všetko si vysvetlili. V ich vzťahu sa už trvalo vyčasilo. Werich bol milo prekvapený, keď zistil, že Voskovec má v zahraničí vždy v divadelnej šatni nad zrkadlom jeho fotografiu - a práve z filmu Cisárovho pekára! (Raccoon.city)
  • Jeroným Alessandro Scotta, ktorého stvárnil František Černý, patrí k najzáhadnejším alchymistom Rudolfínskej doby. Jeho pravé meno bolo Alexandr Seton, nazývaný tiež Girolamo či Hieronymo Scotto. V kronikách býva označovaný za čarodejníka, ktorý dokázal premeniť meď a olovo na zlato. Niektoré pramene uvádzajú, že pochádzal zo Škótska, iné tvrdia, že jeho domovinou bolo Taliansko. Podľa archívov objavil transmutačný prášok, ktorého tajomstvo prezradil iba svojmu učňovi, poľskému alchymistovi Sendivojovi a ten v Prahe vykonal úspešnú premenu ortuti na zlato. S cisárom Setona spája iba v jeho mene podpísaný mysticko-alchymistický spis "Speculum Alchemiae", ktorý bol venovaný priamo cisárovi Rudolfovi II (Jan Werich). Český historik Otakar Zachar vraj na adresu Alexandra Setona poznamenal, že žiadny takýto muž neexistoval. Podľa neho išlo len o zámenu s nemeckým mágom Michaelom Scotom. Britský historik R. J. W. Evans zase tvrdil, žeby sa pod pseudonymom Alessandro Scotta mohol skrývať Edward Kelley, ktorý o sebe rád vyhlasoval, že je škótsky šľachtic - odtiaľ latinskej priezvisko Scotus. Kto bol, onen tajomný a pri transmutácii toľko úspešný alchymista, dodnes nie je známe. (Raccoon.city)
  • Keď videl film vtedajší minister kultúry Zdeněk Nejedlý, bol zhrozený. Podľa neho film nedostatočne propagoval robotnícku triedu. Došlo to až tak ďaleko, že Nejedlý film dokonca zakázal a tento zákaz trval až do konca jeho funkcie ministra kultúry 31.1.1953. (Raccoon.city)
  • Existuje viacej zostrihov a minutáži filmu. Najprísnejší boli cenzori vo Fínsku, kde bol film zostrihaný do najkratšej dĺžky vôbec 2 850 m, čím má film iba 104 minút. (Raccoon.city)
  • Počas natáčania sa povrávalo, že presadením Nataši Gollovéj do úlohy Sirael sa režisér Frič a Werich (císar Rudolf II./Matěj Kotrba) snažili úspešnú prvo-republikovú populárnu herečku opäť dostať na scénu po tom, čo po vzťahu z vysoko postaveným nacistom prišla o všetky filmové príležitosti na dlhých 6 rokov. Podarilo sa to však iba čiastočne, lebo herečka po tomto filme čakala na svoju ďalšiu filmovú rolu ďalšie 4 roky. (Raccoon.city)
  • Režisér Jiří Krejčík si sťažoval už v začiatkoch natáčania na Jana Wericha (císar Rudolf II./Matěj Kotrba). Herec mal na jeho vkus veľmi "rozvolňenú" pracovnú morálku a zdalo sa, že viac ako práca ho zaujímali vnadné manekýnky v úlohách dvorných dám. Po večeroch si neodpustil bujaré žúry, po nich sa ráno dostavoval pred kameru nevyspatý z opuchnutými očami. (Raccoon.city)
  • O milenke Rudolfa II. (Jan Werich), Kateřiny Stradovéj (Marie Vášová), historické pramene neuvádzajú príliš veľa informácií. Narodená roku 1579 ako nemanželské dieťa talianskeho zlatníka a umelca Ottavia Strada, ktorý pôsobil na pražskom dvore vo funkcii antikvára Rudolfových zbierok. Pokrstená bola ako Anna Marie, neskôr sa jej z neznámeho dôvodu začalo hovoriť Kateřina. Rudolf II. ju poznal od jej detských rokov a urobil ju svojou milenkou ešte predtým, než oslávila 15. narodeniny. Splodili spolu 6 detí ktoré ale neboli právoplatný dediči tronu nakoľko sa nikdy nezosobášili. Všetky deti získali vznešené priezvisko d'Austria a tešili sa na dvore vážnosti. Milovaná Kateřina prežila Rudolfa II. o 17 rokov, a o jej osude sa po Rudolfove smrti nedochovali žiadne správy. (Raccoon.city)
  • ŠtB (Štátna Bezpečnosť) sa už pred natáčaním aj počas natáčania snažila, aby sa film nenatočil, nedokončil, prípadne nedostal na verejnosť. Kvôli tomu nasadili v roku 1950 príslušníka Jiřího Silného .O jeho pôsobení napísal Martin Herzán knihu "Státní bezpečnost na dvoře Rudolfa II". Dozvedel sa, že niektorí pracovníci štúdia kritizujú pripravovaný film s Janom Werichom (císar Rudolf II./Matěj Kotrba) v hlavnej úlohe. Jeden z nich napríklad upozorňoval na to, že snímka vzniká v protikomunistickej atmosfére, následne že pri jednej skúške si Jan Werich nechal natáčať svoju dcéru na vtedy vzácny farebný filmový materiál. Silný toto všetko uviedol vo svojej správe plus že film mohol byť čiernobiely a tým pádom lacnejší. A že farebný materiál sa mohol ušetriť na iné historické filmy a že v záujme robotníckej triedy nie je vhodné, aby film Cisárov pekár - Pekárov cisár s Janom Werichom vznikol. Jeho ideová hodnota je podľa súdruhov odborníkov nepatrná a schválený rozpočet zbytočným plytvaním. Ale jeho nadriadení neboli spokojní s jeho pôsobením. Zozbieraná kritika na veselohru s Werichom, ktorú predložil, nemala odborný základ a pôsobila zmätočne. Nakoniec bol Silný prepustený zo Štátnej bezpečnosti ešte pred premiérou filmu. Okrem prepustenia bol potrestaný ešte dvadsiatimi dňami väzenia. Nakoniec sa Jiří Silný po rokoch vrátil na Barrandov ako civilné zamestnanec. Pracoval tam ako hlavný osvetľovač až do dôchodku. (Raccoon.city)
  • Pôvodný režisér Jiří Krejčík si tak potrpel na rekvizity, že cisárska kúpeľňa Rudolfa II.(Jan Werich) bola dokonale štýlovo postavená, aj manikúra, pedikúra a fľaštičky voňaviek boli rudolfínske. (Raccoon.city)
  • Keď sa Jan Werich (císar Rudolf II./Matěj Kotrba) pri natáčaní kúpeľňovej scény zranil, snažil sa ho ošetriť ateliérový hasič, čím herec nebol nadšený a riadne hlasne mu škaredo vynadal. Práve tento incident mal nepríjemnú dohru. Natočený materiál sa musel premietnuť generálnemu tajomníkovi KSČ Rudolfovi Slánskemu, či je všetko v súlade s ideológiou. Slánský mal rozhodnúť, či sa má ďalej točiť. Nasledujúci deň sa vyjadrovala robotnícka trieda na Barrandove. Zisťovalo sa, či Werich robotnícku triedu vlastne neurazil nadávkami na ošetrujúceho hasiča. Ozvali sa dokonca hlasy, či Werich nechcel svojim zranením film sabotovať. (Raccoon.city)
  • Režisér Jiří Krejčík povedal o natáčaní a Janu Werichovi (císar Rudolf II./Matěj Kotrba): "Werich bol gejzír nápadov, ale nebol tak vytrvalý, pri písaní scenára. Pochopil som funkciu Jiřího Voskovca v ich autorskej dvojici. Keď som sa stretol v roku 1967 s Jiřím Voskovcom v New Yorku, potvrdil mi môj dohad. Ak sme točili s cisárom Rudolfom, tak to išlo od ruky, horšie bolo, keď prišli scény s pekárom Matejom. Werich totiž, keď bol bez fúzov, nebol tak fotogenický: jeho tvár bola guľatá, mäsitá a nie príliš plastická. Scény nevychádzali. Pri filmovaní bolo nutné, aby bol už o deviatej ráno v ateliéri - s nalepenými fúzami a pripravený. Dve hodiny ho robili maskéri, takže vstával po šiestej hodine. Nebolo divu, že o deviatej v ateliéri síce bol, ale mrzutý." (Raccoon.city)
  • Pôvodný režisér Jiří Krejčík spomína: „Dali sme sa do práce na scenári – Jan Werich (císar Rudolf II./ Matěj Kotrba), Jiří Brdečka a ja. Najskôr v takých voľných rozpravách, keď Werich hýril nápadmi, ale niekedy nepoužiteľnými. Práca sa darila, inokedy nedarila, dostali sme sa aj do krízových situácií. Raz sme sa uchýlili na Dobříš, do zámku spisovateľov, aby sme v pokoji a nerušene tvorili. Vtedy sa zavádzali "stasky". Werich mal nápad, že by cisár Rudolf II. písať podobné krížiky na papier brkom. Nápad sa mne i Brdečkovi páčil, ale nevedeli sme, kam ho dať. Werich povedal: 'Viete čo, chlapci? Teraz pôjdeme každý do svojej izby a budeme do piatej popoludní premýšľať. Pred večerou si povieme, čo kto vymyslel.' Bolo päť, Werich nikde. O pol šiestej sme išli s Brdečkom do jeho izby. Klopali sme na dvere, ozývalo sa len hlasné chrápanie. Otvorili sme, Werich si kľudne spal. Brdečka došiel až k oknu a zdrvene povedal: 'Ja by som sa na to tak vysral, keby som nepotreboval peniaze.'" (Raccoon.city)
  • Film v celkovej dĺžke 2 hodiny a 35 minút sa uvádzal v kinách ako dvojprogram za dvojnásobné vstupné. Až od šesťdesiatych rokov sa premietala – podľa vzoru exportnej kópie – skrátená verzia trvajúca hodinu a 50 minút za jednotné vstupné. (Raccoon.city)
  • Režisér Jiří Weiss vo svojej  knihe pamätí "Biely mercedes" opisuje, že si Jan Werich (císar Rudolf II./ Matěj Kotrba) závratnú sumu na film "vydupal" u ministra Kopeckého. Pre predstavu čitateľom uvádza, že rozpočet na jeho filmovú drámu Vlčí jáma (1957) bol päťkrát menší. (Raccoon.city)
  • V roku 1951 bol film ocenený v Paríži cenou francúzskych filmových kritikov a Jan Werich (císar Rudolf II./pekársky tovariš Matěj Kotrba) Štátnou cenou I. stupňa a prémiou 100 000 československých korún. V roku 1952 na 6.MFF v Edinburghu získal film čestné uznanie vo forme diplomu. V roku 1955 film vyhral na MFF Zlatej cievky New York. hlavnú cenu Zlatú cievku Americkej filmovej rady. (Raccoon.city)

Súvisiace novinky

Věra Chytilová 1929 - 2014

Věra Chytilová 1929 - 2014

12.03.2014

Ve věku 85 let dnes zemřela Věra Chytilová, svérázná režisérka a scénáristka. Studovala architekturu, později FAMU. Pracovala jako manekýnka, kreslička, poté na Barrandově jako klapka a pomocná… (viac)

Reklama

Reklama