Recenzie (1)
V roku 2008 zastrelil v Grécku policajt 15 ročného mladíka Alexisa. Po jeho smrti doslova vybuchla smršť násilných nepokojov a obsadzovania verejných priestorov, úradov, ktorá prerástla do celoeurópskej vlny demonštrácií. Molotovove koktejly, rozbíjanie obchodov, zapaľovanie áut, bitky s políciou. Mediálny obraz takýchto a podobných nepokojov v oficiálnych/väčšinovo konzumovateľných telkách, novinách a spravodajských weboch je stabilne rovnaký. Násilníci a nespratní výtržníci podľa nich vždy narušia demonštráciu. Film Potenciál búrkového neba na to ide úplne inak - prostredníctvom citátov z revolučných letákov, výpovedí priamych účastníkov akcií, citátov z transparentov na obsadených budovách dáva priestor obhajobe radikálneho ničenia majetku, ako jedinej účinnej forme vysporiadania sa s utlačovateľským systémom, zabaľujúcim život jedinca do sebaoslavnej ružovej bubliny vymedzenej heslami pásu: práca-nákup-rodina-televízia-výlet cez víkend-práca-práca-nákup. Kopec trefných postrehov, výstižných poetizujúcich prirovnaní, ako aj burcujúcich hesiel, priamo vyzývajúcich k útoku na majetok buržujov, obhajujúci ho slovami - čo má väčšiu cenu život a sloboda alebo majetok? To je však príliš zjednodušené. Na kolene urobený dokument stojí predovšetkým na sile slova a desiatok písaných výpovedí, doplnených fotografiami a neostrými zábermi z nepokojov. Aspoň takto, raritne, dostali priestor tí, na ktorých sa prevažne len kydá a nadáva ako na primitívnych násilníkov, čo len ventilovali svoj nahromadený hnev a frustráciu. K slovu sa však títo "agresori" vo väčšinových, vládou regulovaných médiách nikdy nedostanú. Premiéra dokumentu sa uskutočnila v squatovanej solúnskej verejnej knižnici Ano Poli, nasledovaná búrlivou verejnou diskusiou a skúmaním priebehu povstania. ()
Galéria (1)
