Deň nezávislosti: Nový útok

Hollywoodské triky O.K., ale nulové napětí, trapné dialogy, hrdinské kecy a dědek Jeff Goldblum mne vyloženě vytáčel. A ty kecy o tom, co bylo v roce 1996 mne už fakt unavovaly Čekal jsem megatrhák a půl roku jsem se na to těšil. Výsledkem je nudná dvojka, která je jen odvarem jedničky! Jít na to do kina, tak se asi zabiju 50% (31.07.2016)

Pôvodný Deň nezávislosti je pre mňa synonymum slova blockbuster, vo svojej dobe to bolo niečo nové a poriadne veľkolepé, takáto mimozemská invázia tu ešte nebola a aj keď ma už nebaví tak, ako kedysi, predsa len je to klasika, pri ktorej rád občas vypnem a pár scén si aj dosť užijem. Od tejto novej verzie som pre istotu moc nečakal, aby som nebol zbytočne sklamaný, ale aj tak to dopadlo veľmi zle, tu nefunguje absolútne nič. Ale aspoň mi to bolo jasné už po pár minútach. Nerozumiem tejto voľbe zasadiť dej akoby do budúcnosti, aj keď je to vlastne len alternatívna súčasnosť, kedy sa ľudstvo vďaka mimozemskej technológii výrazne posunulo, keď sa aj tak nejedná o vyrovnanú vojnu, ale opäť prakticky len o čisté vyhladenie, kde ľudstvo technologicky nemá aj tak žiadnu šancu. A pritom vo filmoch s tématikou invázie je podľa mňa aj tak najatraktívnejšia práve tá konfrontácia reálnych súčasných technických možností s vyspelou civilizáciou. No ani dejovo mi to vôbec nevyhovovalo, tu absolútne nefunguje to ideálne dávkovanie tajomna, informácií a akcie, ako napríklad aj v pôvodnom filme, ktoré malo ideálnu štruktúru, toto je celé úplne preplácané a tak aj keď sa tu toho odohrá relatívne dosť, je to len hrozná nuda. A nijak to nepodporia ani postavy, síce sa vráti takmer kompletné obsadenie pôvodného filmu, ale z nich za niečo stojí a má nejaký zmysel jedine Jeff Goldblum, zvyšok je tu len na to, aby sa nostalgicky objavil a pritom to aj tak vôbec nefunguje. A z nových postáv zase nesklame jedine William Fichtner, no nemá moc pristoru. Ten sa zbytočne dostal vlastne len mladej generácii a síce ani Liam Hemsworth a ani Maika Monroe nepatria medzi jej najhorších predstaviteľov, v takomto filme nemajú moc čím zaujať. Po akčnej stránke sa tu tiež moc chváliť nedá, za niečo stoja jedine tie rozsiahle deštrukčné scény, ako pristánie obrovskej lode, to aspoň bolo celkom zaujímavé, inak všetky tie prestrelky a letecké scény sú už len nepodarenou variáciou na scény z pôvodného filmu. Takže Roland Emmerich je síce stále megaloman, ale v tomto filme mu už okrem tej veľkoleposti nefunguje absolútne nič. Nový Deň nezávislosti je presne taký film, akého som sa aj najviac obával, typický príklad súčasného blockbusteru, kde ma bavili možno tak dve minúty, inak je to len nezaujímavá nuda. 35% (26.09.2016)

Aby bolo jasné, prvý diel mám rád, ale nikdy som ho nepovažoval, za niečo extra. No a druhý diel je na tom presne rovnako. Je to skoro doslova updgrade prvého filmu a mám pocit, že keď sa to točilo alebo písal scenár, tak sa fakt rátalo iba s tým vylepšeným po trikovej stránke. No nemôžem sa sťažovať, že by som sa vyložene nudil, pretože Emmerich tie deštrukčné akcie vie tak, ako nikto iný, no na druhú stranu keď vidím, ako premrhali šancu na dobrý film, trošku ma to štve, pretože hlavnú úlohu to hrajú Emmerichové akcie. Potešilo ma, že sa vrátili staré známe postavy, aj keď niektoré fakt iba na chvíľku. Na druhú stranu keby sa im venovali a nemali by ich iba na pár momentov, bolo by to určite lepšie. Staré postavy okrem Goldbluma moc neoslovia, len potešia a nové naopak zas neprekvapia. Tak isto je na tom aj príbeh, ktorý doslova kopíruje prvý diel iba vo väčšom. Najväčšie mínus je asi kopírovanie a šablónovitosť, takže sa dá na to akurát fajn pozerať a ničím vás druhý Independence Day neprekvapí. Okrem akcii ako som spomínal, tie sa vydarili s efektami nadmieru a to je presne ten dôvod, prečo ma ten film bavil. Rovnako ako prvý diel, tak aj tento trpí Amerikanizmom a blbým scenárom. Pre mňa je to rovnaká sranda ako s pred dvadsiatich rokov, len s lepšími efektami. Obľúbený soundtrack: More Stimulation. 75% - 4* (04.07.2016)

20 let. Taková doba uplynula, než otec subžánru katastrofických filmů zplodil sourozence ke svému prvnímu Dni. Příliš dlouhé otálení. Doba se změnila, nadšení z jedničky dávno pominula (i když stále jde o zábavný popcorn), a tatík Emmerich se tedy rozhodl v podstatě zopakovat dění prvního filmu a zároveň vše obtěžkal "nezbytnými" atributy dnešních filmových časů. Tak tedy: vizuál je boží! Něco tak monumentálního, obrovitého a zároveň vypulírovaného do posledního detailu opravdu bere dech, přesně na tohle jsem čekal a taky to dostal. Měřítkem již nejsou pozemské výtvory, nýbrž Země sama a přilehlý vesmír. Pecka! No a tím jsme pomalu s výčtem pozitivních dojmů u konce. Tempo filmu bych nenazval strhujícím, ale zbrklým, urputným, bezohledným. Herci, především mladí, jsou jak plakáty na zdi v pokoji průměrného týnejdžra, mají nasazený jeden face a ten jedou celej film :) Staří známí tu jsou kvůli výdělkům, tak to cítím. Dialogy a chování postav grandiózně patetické. Rozvíjení universia poměrně zajímavé, v tuto chvíli si ale nedovedu představit, kam to chce Emmerich posunout, protože zbořit Vesmír jednoduše nejde! Neříkám, že se netěším, jen prosím trochu víc toho nadhledu a zábavnosti. Otázka je, zda-li si vůbec druhý Den na sebe vydělá... 165 miliónů dolarů(rozpočet)/176 miliónů dolarů(výdělek celosvětově) (03.07.2016)