Ďalšia thajská antológia štyroch filmov značne inšpirovaná úspechom snímku 4bia. Tentokrát však nevsádza na žáner hororu, ale sústreďuje sa skôr na thriller. / Ako prvý prichádza na rad 15 minútový snímok mixujúci žánre od thrilleru, cez horor až s ľahšími komediálnymi prvkami. Prvých 10 minút ničím zaujímavá konverzačka o globálnom otepľovaní medzi štyrmi pubertiakmi na terase jedného baru. V závere, keď vypuknú menšie jatky v podobe technologického vírusu v mobile, zábava stúpa závratným tempom. Dopomáha tomu hlavne výborne zvládnutý audio-vizuálny štýl, zaujímavé nájazdy kamery a hudba. Navyše podarená sarkastická bodka v samotnom závere smerujúca k divákom, ktorí sledujú film. Síce mi to pripadalo ako vykrádačka japonského kultového hororu Kairo, moju pozornosť to udržalo (3,5*) / Druhý snímok je zo štvorice jednoznačne najlepší. Na dĺžke asi 30 minút ponúka originálnu story, akú som dlho nevidel – šéf jednej firmy nájde “obchod pre ľudí, ktorých nenávidíš”, kde ponúkajú rôzne predmety, ktoré majú znepríjemniť prípadne aj ukončiť život tvojim nepriateľom (parfum, ktorí láka útočné africké včely, dáždnik, ktorý je konštruovaný tak, aby lákal blesky atď.). Šéf sa však dozvie, že niekto si na neho samotného objednal 6 rôznych “pomôcok”. Nastupujem postupné odhladovanie, ktoré to sú a kto je za tým všetkým. Jedná sa v podstate taktiež o thriller v určitých scénach s malou štipkou situačného humoru (scéna na záchode) určeného skôr na odľahčenie deja. Príbeh dotvára taktiež skvelý vizuál, (hlavne v záverečnej päť-minútovke so spomaleným vstupom do dažďa alebo uviaznutí na koľajniciach) a ponúka priam vizuálnu “žranicu”, navyše celé dianie výborne dokresľuje jeden monotónny hudobný doprovod. Aj napriek tomu, že sa jedná o krátky snímok, na konci dokonca nechýba zvrat v príbehu, a tým pádom drží diváka po celý čas v napätí. V určitých momentoch mi to síce pripomenulo americkú sériu Final Destination, kde postavy taktiež netušia, ktorý predmet alebo ako zhodou okolností zahynú, ale inak takmer bez chyby (4,5*) / Ako tretí v poradí je cca 40 minútový kraťas s thajskou hereckou superstar Ananda Everingham (meno je mätúce, ale jedná sa o chlapa), oproti predošlému snímku však kvalitatívne na nižšej úrovni. Príbeh sa točí okolo troch zlodejov, ktorí pri lúpeži zastrelia ženu a na úteku sa skryjú v jednej opustenej nemocnici, kde ich dostihnú ich činy. Pre istotu nebudem viac spoilerovať. Aj napriek kratšej dĺžke sa príbeh chce tváriť dosť komplikovane, snaží sa držať diváka v napätí tým, že ho nechá bádať, či postava v dome je duch, človek alebo čokoľvek iné. Celé to začína ako kriminálka, aby sa neskôr to presunulo až k mysterióznemu hororu a skončil ako tuctový thriller. Bohužiaľ režisér sa v snímku sám stratil a snaží sa diváka zbytočne presvedčiť o akejsi premyslenosti celého snímku, na konci však ponúka až banálne a jednoduché rozuzlenie, pri ktorom dokonca poriadne hapruje logika. Nepomáha tomu ani klišéovitý scenár s vetami “Robím to pre teba, brat môj” pri urezávaní prstov. Navyše film sa berie až neskutočne vážne a pár zľahčujúcich scénok alebo hlášok ako v prípade predošlých dvoch filmov by mu len výrazne prospelo. Keď už som pri rezaní prstov, tak oproti predošlým snímkom ponúka tretí film väčšiu brutalitu a oceňujem detailné gore scény. Vizuál je tiež v poriadku, snímok nepôsobí vôbec lacno (čo je ale u Thajcov zvykom, že nie), v určitých momentoch je to však celé príliš tmavé a z tých modro-zelených kamerových filtrov by chcelo trocha ubrať. PS: potešila záverečná asi 3 sekundová bodka s kamiónom (3*) / Ako štvrtý, posledný a kvalitou najslabší je tu mix bláznivej komédie s malými prvkami mysteriózneho hororu v závere dokonca rodinnej drámy (o to viac Lud See Lud pripomína Phobiu 1 a 2, keďže v nej tiež na záver nastupoval komediálny zárez). Príbeh neponúka nič nové, je o jednom dedovi, ktorý si želal, aby sa o jeho telo po smrti starali vnúčatá (že ich bude strašiť jeho mumifikovaná podoba snáď ani nie je potrebné dodávať). Uznávam, že som sa pár krát pousmial, ale dĺžka cca 40 minút je pre daný snímok až prehnane dlhá, navyše sa v ňom po celý čas nič výrazne zaujímavé neudeje a pôsobí len ako sled scénok zostrihaných na seba. Záverečná scéna ako vystrihnutá z usmrkanej telenovely to už celé len podčiarkuje (2,5*) PS: horor, ktorý pozerá jedna z postáv v tomto štvrtom príbehu je thajský snímok The Mother z r 2004 / CELKOVO: 3*
()
(menej)(viac)
Lud See Lud
4 Movie, The
Ďalšia thajská antológia štyroch filmov značne inšpirovaná úspechom snímku 4bia. Tentokrát však nevsádza na žáner hororu, ale sústreďuje sa skôr na thriller. / Ako prvý prichádza na rad 15 minútový snímok mixujúci žánre od thrilleru, cez horor až s ľahšími komediálnymi prvkami. Prvých 10 minút ničím zaujímavá konverzačka o globálnom otepľovaní medzi štyrmi pubertiakmi na terase jedného baru. V závere, keď vypuknú menšie jatky v podobe technologického vírusu v mobile, zábava stúpa závratným tempom. Dopomáha tomu hlavne výborne zvládnutý audio-vizuálny štýl, zaujímavé nájazdy kamery a hudba. Navyše podarená sarkastická bodka v samotnom závere smerujúca k divákom, ktorí sledujú film. Síce mi to pripadalo ako vykrádačka japonského kultového hororu Kairo, moju pozornosť to udržalo (3,5*) / Druhý snímok je zo štvorice jednoznačne najlepší. Na dĺžke asi 30 minút ponúka originálnu story, akú som dlho nevidel – šéf jednej firmy nájde “obchod pre ľudí, ktorých nenávidíš”, kde ponúkajú rôzne predmety, ktoré majú znepríjemniť prípadne aj ukončiť život tvojim nepriateľom (parfum, ktorí láka útočné africké včely, dáždnik, ktorý je konštruovaný tak, aby lákal blesky atď.). Šéf sa však dozvie, že niekto si na neho samotného objednal 6 rôznych “pomôcok”. Nastupujem postupné odhladovanie, ktoré to sú a kto je za tým všetkým. Jedná sa v podstate taktiež o thriller v určitých scénach s malou štipkou situačného humoru (scéna na záchode) určeného skôr na odľahčenie deja. Príbeh dotvára taktiež skvelý vizuál, (hlavne v záverečnej päť-minútovke so spomaleným vstupom do dažďa alebo uviaznutí na koľajniciach) a ponúka priam vizuálnu “žranicu”, navyše celé dianie výborne dokresľuje jeden monotónny hudobný doprovod. Aj napriek tomu, že sa jedná o krátky snímok, na konci dokonca nechýba zvrat v príbehu, a tým pádom drží diváka po celý čas v napätí. V určitých momentoch mi to síce pripomenulo americkú sériu Final Destination, kde postavy taktiež netušia, ktorý predmet alebo ako zhodou okolností zahynú, ale inak takmer bez chyby (4,5*) / Ako tretí v poradí je cca 40 minútový kraťas s thajskou hereckou superstar Ananda Everingham (meno je mätúce, ale jedná sa o chlapa), oproti predošlému snímku však kvalitatívne na nižšej úrovni. Príbeh sa točí okolo troch zlodejov, ktorí pri lúpeži zastrelia ženu a na úteku sa skryjú v jednej opustenej nemocnici, kde ich dostihnú ich činy. Pre istotu nebudem viac spoilerovať. Aj napriek kratšej dĺžke sa príbeh chce tváriť dosť komplikovane, snaží sa držať diváka v napätí tým, že ho nechá bádať, či postava v dome je duch, človek alebo čokoľvek iné. Celé to začína ako kriminálka, aby sa neskôr to presunulo až k mysterióznemu hororu a skončil ako tuctový thriller. Bohužiaľ režisér sa v snímku sám stratil a snaží sa diváka zbytočne presvedčiť o akejsi premyslenosti celého snímku, na konci však ponúka až banálne a jednoduché rozuzlenie, pri ktorom dokonca poriadne hapruje logika. Nepomáha tomu ani klišéovitý scenár s vetami “Robím to pre teba, brat môj” pri urezávaní prstov. Navyše film sa berie až neskutočne vážne a pár zľahčujúcich scénok alebo hlášok ako v prípade predošlých dvoch filmov by mu len výrazne prospelo. Keď už som pri rezaní prstov, tak oproti predošlým snímkom ponúka tretí film väčšiu brutalitu a oceňujem detailné gore scény. Vizuál je tiež v poriadku, snímok nepôsobí vôbec lacno (čo je ale u Thajcov zvykom, že nie), v určitých momentoch je to však celé príliš tmavé a z tých modro-zelených kamerových filtrov by chcelo trocha ubrať. PS: potešila záverečná asi 3 sekundová bodka s kamiónom (3*) / Ako štvrtý, posledný a kvalitou najslabší je tu mix bláznivej komédie s malými prvkami mysteriózneho hororu v závere dokonca rodinnej drámy (o to viac Lud See Lud pripomína Phobiu 1 a 2, keďže v nej tiež na záver nastupoval komediálny zárez). Príbeh neponúka nič nové, je o jednom dedovi, ktorý si želal, aby sa o jeho telo po smrti starali vnúčatá (že ich bude strašiť jeho mumifikovaná podoba snáď ani nie je potrebné dodávať). Uznávam, že som sa pár krát pousmial, ale dĺžka cca 40 minút je pre daný snímok až prehnane dlhá, navyše sa v ňom po celý čas nič výrazne zaujímavé neudeje a pôsobí len ako sled scénok zostrihaných na seba. Záverečná scéna ako vystrihnutá z usmrkanej telenovely to už celé len podčiarkuje (2,5*) PS: horor, ktorý pozerá jedna z postáv v tomto štvrtom príbehu je thajský snímok The Mother z r 2004 / CELKOVO: 3* () (menej) (viac)