Cigán

Chcete vedieť ako to vyzerá v cigánskej osade ? Film je asi propaganda hesla "tote gadžove maju syndróm róm" , pekné spracovanie ale žiaden príbeh som nezaznamenal bolo ta stále o tom istom čiže a tom aký sú rómovia utláčaní ... celý tento film bola jedna veľká lož z pohľadu Slováka a málo presvedčivá propaganda za šťastie rómskej populácie na Slovensku z pohľadu cigána. Film radím k lepším zo Slovenskej kinematografie. (03.09.2012)

46th KARLOVY VARY INTERNATIONAL FILM FESTIVAL 2011 - OFFICIAL SELECTION - COMPETITION - Soutěžní sekce (Cigán / GYPSY / Cigán) - Pan Šulík si nasadil růžové brýle, dal se do natáčení a vznikla z toho tato "iluze" o romech... - 5. 7. 2011 - kino Thermal - Velký sál - Karlovy Vary - 20% (12.07.2011)

Film vnímam ako snahu o pohľad do rómskej komunity, ktorý sa ani nesnaží byť pravdivý. Niečo pravdy sa pozbieralo, policajná šikana, čorky v Tescu alebo na stanici, ale psychologické pasáže mi pripadali len ako hra na umenie a vyzneli celkom nereálne. Účel filmu mi zostáva neznámy a o dlhý čas môže akurát deformovať nazeranie na komunitu, keď bude raz situácia iná. (13.04.2015)

Kam se poděla Šulíkova nádherná poetika? Místo toho nám servíruje trapný příběh z cigánské komunity a debilní závěr filmu je už od začátku jasnej. Ani se mi nechce věřit, že tohle natočil můj oblíbenec Martin Šulík, který má na svědomí takové klenoty jako Záhrada nebo Krajinka. Jedinou hvězdu uděluji hudebnímu skladateli Vladimíru Godárovi, který jako vždy odvedl skvělou práci. (30.06.2016)

Film je sledom sekvencií, vyplňujúcich všetky stereotypy, spojené s rómami. Takže z môjho pohľadu mu chýba silnejší príbeh, ktorý by nás ihneď od začiatku zahákol a pri ňom by len tak mimochodom vyvierali všetky problémy, na ktoré chcú tvorcovia upozorniť. Tuto je to presne naopak, akoby bol príbeh chlapca a jeho otčima skôr na príťaž. Posolstvo je jasné, zacyklenosť a bezvýchodnosť života v osade, kde je jediným východiskom z biedy iba "ženská nindža". Tú náš chalan ale nemá. Inak Jano Mižigár je sympatický (výzorom pripomína M.N.Shyamalana), ale jeho postava je tak nejako zbytočne pasívna, čo je škoda a tak potom ani záver nemôže vyznieť tak, ako by mal. Šulík čiastočne opustil svoju poetickosť a pripomenul ju vlastne iba v záverečnom zábere a svojim spôsobom aj veľmi problematickými, podľa mňa absolútne zbytočnými, hamletovskými duchárskymi vsuvkami. Nedokázal ju ale nahradiť bezprostrednou autenticitou a surovosťou života v osade. (19.05.2016)