Úkryt

Vynikajúca "klubovka", ktorá ťaží predovšetkým z paranoidnej temnej atmosféry, ktorá sa zhusťuje až k záveru, nad ktorým som dumal ešte nasledujúce ráno po nočnej projekcii. Michael Shannon je parádny herec - vie byť citlivý, dramatický, démonický, bláznivý, pričom všetko mu veríte a jeho dvojmetrová postava to celé iba umocňuje. Jeff Nichols zabodoval! (30.01.2014)

Ten konec je skutečně dost symbolický ve vztahu k situaci celé americké a západní společnosti, kdy končí doba levné ropy (co myslíte, že představoval ten déšť?) a pohodlného žití. Civilizační kolaps, na který se lidi připravují tak, že nakupují zásoby, staví si bunkry a zařizují soběstačné hospodářství, je opravdu jedním z poměrně aktuálních témat a zdaleka nejde jen o bláznivé survivalisty - stačí se podívat např. sem, sem nebo sem. Tak nějak jsem už podle ukázek tušil, že Take Shelter bude tohle téma řešit a za ten závěr jsem v podstatě rád, protože se tu ponechává možnost pro širší množství interpretací, ale na druhou stranu - pokud bychom přijali závěr za autentický, jaký smysl by pak mělo celé to předcházející drama o boji se sebou samým, které v podstatě skončilo ve chvíli, kdy se otevřely dveře od bunkru? Ten epilog skutečně funguje jako takový přílepek, o kterém je možná nejlepší přemýšlet zvlášť; respektive vnímat ty dvě části separovaně - první jako charakterové drama o síle rodiny a druhou jako obecnější podobenství. Tohle zas jenom dokazuje, jak strašně důležitý ve filmu (a v podstatě jakékoli fikci) je konec - doslova "make or break". Tady je to zcela vzácně tak napůl. (Ale upřímně, Coeni se v Seriózním muži s něčím podobným vypořádali mnohem líp.) ______ Michael Shannon pak jenom potvrzuje moji domněnku, že patří mezi nejvýraznější současné americké herce. (02.02.2012)

Imponuje mi vidiecke prostredie obývané prostými typmi, ktorých životy sa potýkajú s problémami rôznorodého rázu. Neprekáža mi pomalé tempo, perly vyhľadám v nezávislých rybníkoch a slintám pri pokusoch filmárov ponechať multiplexového diváka vlastnej nechápavosti a unudenému výrazu v tvári. To sú atribúty, ktorými disponuje i Nicholsov titul, no faktorov, prečo jeho počin nemôžem označiť za viac, než snaživú prácu nadaného študenta, ktorý sa musí na svojej filmovej púti ešte mnohému učiť, je hneď niekoľko. Akceptujem, že kronika filmových postáv s narušenou duševnou rovnováhou by nemala byť paletou jedincov, s ktorými by ste chceli okamžite tráviť svoj drahocenný čas, a preto si i Michael Shannon, majúci patent na podobný typ úloh, pravdepodobne nezíska vaše sympatie, no jeho herecká presnosť je najväčším pozitívom filmu. Pomalé budovanie napätia a emočnej vypätosti postáv mierne dopláca na dramatickú nerovnomernosť, na ktorej sa prejavuje prehnaná minutáž, no minimálne sekvencie odohrávajúce sa v stiesnenom podzemnom bunkri hodnotím o hviezdičku vyššie ako celkový film. Za samoúčelné a klišéovité považujem snové sekvencie, až na úvodnú, nakoľko v prípade nasledujúcich som nemal problém identifikovať, kedy sa film nachádza v realite a kedy v mysli titulnej postavy. Ich stvárnenie je výborné, no ich samoúčelnosť mi evokovala tisícky tuctových lacných hororov, čo však považujem hlavne za svoj subjektívny problém, nakoľko ma už dlhšiu dobu zaujíma viacej psychológia postáv, než efekty. Nad stavom súčasnej americkej produkcie možno až príliš predpojato lámem palicu skôr, ako sa oboznámim s konkrétnym výsledkom, preto ma každý podobný príspevok núti veriť v lepšie filmové zajtrajšky. (25.06.2012)

Psychologická dráma o mužovi, ktorý začne trpieť podivnými nočnými morami a postupne uverí, že sú predzvesťou búrky apokalyptických rozmerov, ktorá sa u nich má objaviť. Všetku svoju energiu i čas teda začne venovať výstavbe podzemného bunkra a stáva sa tým natoľko posadnutý, až sa odsudzuje nielen svojmu okoliu, ale aj rodine a všetkému, na čom mu doteraz záležalo. Zároveň si však sám sebou nie je istý a tak popri návštevách psychiatra zvádza vnútorný boj medzi svojimi víziami a reálnym svetom. Miestami som sa nudil, keďže konverzačné drámy v ktorých sa udeje málo nie sú práve mojou šálkou čaju a pozerám ich väčšinou len keď v nich hrá nejaký môj obľúbenec. Michaela Shannona som ale doteraz neregistroval, no v niektorých momentoch mi pripomenul Joaquina Phoenixa v Znameniach (a nie je to jediná vec, ktorú majú tieto filmy spoločné). Je fajn, že rozvláčnosť príbehu pretli jeho drsné vízie a pár napínavých chvíľ, ináč by som zrejme nepridal 4.hviezdicu čisto za vkusný, uspokojivý záver. (29.01.2012)

Nemôžem uveriť tomu, čo som práve videl. Jedna veľká psycho paráda. Máme možnosť sledovať pomalý, drtivý rozklad osobnosti hlavného hrdinu, od stavu relatívneho šťastia a pohody až na samé dno, všetko za doprovodu nádhernej a precíznej audiovizuálnej zložky. Film je unikátny z viacerých dôvodov. Napríklad aj keď je neobyčajne tichý, komorný a pomalý (po všetkých stránkach, dokonca aj čo sa týka hercov) v konečnom dôsledku však v závere vo mne vyvolal emocionálnu bombu, hlučný energický koncert. Neviem ako to režisér dokázal, ale dokázal to, lámem si nad tým hlavu a neviem prísť na to čo je za tým. Hotové filmové kúzlo. Hlavný hrdina pomaly, postupne upadá do pasti preludov a halucinácií, na základe ktorých si nemôže byť ničím istý. Nielen svojou rodinou, ale dokonca ani vecami a neujde ani sám pred sebou. Skúša s tým niečo urobiť, ale všetko je márne. Veci v jeho vnútri sa znížili na základnú úroveň a začínajú prevažovať hlavne inštinkty ochrancu a pudu sebazáchovy. Neviditeľná ruka ho núti robiť veci, ktorým ani sám nerozumie, ale robí ich. Koniec ma rozsekal na cucky, je dvojzmyselný s dvomi možnými vysvetleniami, vizuálne krásny a už dávno som nemal taký pocit mrazenia a úzkosti. Vlastne celým filmom ma sprevádzal nepríjmený, neurčitý pocit ako keď človek tuší niečo zlé, čomu nemôže zabrániť, na záver však všetko exploduje s obrovskou energiou, zostane iba úzkosť a šok. Úzkosť a desivá predstava pretavená na filmové plátno, aj tak sa dá vnímať tento snímok. Naozaj skvelá režisérska práca, filmarina ako lusk. Odporúčam pozerať v HD kvalite. (12.07.2014)