Metropolis - moc miest

I. séria:
Atény - vláda ľudu  Pred viac ako 2000 rokmi vznikli vôkol Stredozemného mora veľké metropoly antiky, prvé svetové mestá v histórii. Stále viac ľudí žilo na malom území.. Prekvitalo tu umenie, obchod a vedy. V snahe získať moc a vplyv sa mestá navzájom predháňali v stavbe prepychových budov. Tieto metropoly priam magicky priťahovali ľudí zo všetkých kútov sveta, ktorí hľadali šťastie a blahobyt. 500 rokov pred naším letopočtom sa začal nevídaný vzostup mesta Atény, ktoré malo tak, ako žiadne iné mesto, formovať západný svet. Žili tu a vyučovali veľkí filozofi, prekvitalo tu umenie a veda. Obyvatelia Atén darovali svetu novú formu štátu - demokraciu. Poznačený demokraciou začína rozvoj Atén, stáva sa prvým mestom grécka. Mestský štát doviedol umenie a vedy v piatom a štvrtom storočí pred Kristom k nenapodobiteľnému rozkvetu. V tom čase mali Atény nad oblasťou Stredomoria oveľa väčšiu vládnucu moc ako Grécko. Metropola však stratila svoj vplyv a význam ešte v čase antiky. Jej úlohu prevzali iné mestá: Mestá ako Alexandria, Kartágo a Rím.V súvislosti s touto epochou spomína grécky pisár Pausanias výnimočnú ženu. Phryne je jednou z najznámejších aténskych hetér, milenkou významných mužov. Podľahli jej učenci, umelci i politici. Jej bohatstvo a krása sa stali legendou. Pýcha ju však priviedla do smrteľného nebezpečenstva. Fryne rozhnevala bohov, súdili ju však ľudia. V 5. storočí pred Kristom, v období rozkvetu, žilo v meste 300.000 ľudí. Po páde dosiahli Atény túto veľkosť až v 20. storočí. Dnes má mesto viac ako 4 milióny obyvateľov.

Alexandria - centrum vzdelanosti  Mesto založené 331 pred Kristom Alexandrom Veľkým. Grécky panovník dobyl Egypt a chcel stavbou nového kráľovského mesta na západnej delte Nílu natrvalo na seba zanechať spomienku. Jeho stavitelia načrtli mesto na rysovacej doske a vytvorili prakticky z ničoho svetové mesto. Alexandria bola niekoľko desaťročí najväčším staveniskom antiky a priťahovala ľudí zo všetkých strán…medzi nimi aj najvýznamnejších mysliteľov všetkých čias. Alexandria sa stala kultúrnym centrom antického sveta. Len 300 rokov trval rozkvet Alexandrie pod ptolemajskou nadvládou. Boli to oni, ktorí v praxi uskutočnili víziu Alexandra Veľkého: z Alexandrie spravili kultúrne centrum antického sveta, stredisko poznania a vied. Najmodernejšie mesto staroveku s perfektnou infraštruktúrou, neporovnateľnými stavbami a jedinečnými technickými objavmi. Alexandria predčila svoj čas. Až v novoveku sa plánovači mesta odvážili k podobným mamutím projektom urbanizácie. Dnes žije v druhom najväčšom meste Grécka štyri milióny ľudí. Moderná metropola pochovala antickú Alexandriu pod betón a asfalt. Len hlboko pod zemou…a v diali egyptskej púšte možno nájsť svedectvá, ktoré informujú o tajomnej minulosti Alexandrie. Aké vedomosti asi prechováva tajomnosťou opradená alexandrijská knižnica? Kde sa nachádzal známy maják – jeden zo siedmich divov sveta antiky? Čo lákalo všetkých tých ľudí zo všetkých kútov krajiny do Alexandrie? Jeden z týchto osudov sme mohli spoznať: príbeh o Agnodike, ktorá prišla do mladej metropoly z Atén, aby tu našla svoje šťastie.

Kartágo - mesto moreplavcov  Na severnom pobreží Afriky kedysi ležalo povesťami opradené Kartágo - mesto obchodníkov a kupcov, domovský prístav najvýznamnejšieho národa moreplavcov v histórii. Féničania, praotcovia Kartágčanov sem prišli v 12. storočí pred Kristom z východu – a postupne osídlili celé severoafrické pobrežie. Ich túžba po dobrodružstve a zmysel pre bádanie boli legendárne. Oboplávali Afriku a údajne sa dostali až do Ameriky.Prístav v Kartágu 180 rokov pred Kristom.Tu začína Magosov príbeh, ktorý sa chystá na nebezpečnú cestu. Cestu, ktorá rozhodne o jeho budúcnosti. Je to zároveň aj príbeh o bohatstve Kartága a jeho obchodníkov, ktorí vládli Stredozemnému moru. Príbeh otroctva a šťastného oslobodenia z neho – o sile lásky, peňazí a bohov. Príbeh mesta, úspech ktorého vyprovokoval závisť a nenávisť. Na mieste, kde sa kedysi rozprestieralo Kartágo, stoja dnes honosné vily. Kartágo je len predmestím Tunisu. Nič už nedokumentuje bývalú moc tohto mesta. Tunis je metropola plná protikladov. Tu sa snúbi Afrika s Európou, a včerajšok s dneškom. Moderný Tunis je hlavným mestom Tuniska. Význam starého Kartága však nedosiahol. Význam mesta, ktoré bolo kedysi mestom stretávania ľudí z celého sveta.

Rím - srdce impéria  Rím – večné mesto. V 2. storočí nášho letopočtu dosiahlo Rímske impérium vrchol svojej moci Rím mal milión obyvateľov. Žiadne mesto nebolo bohatšie, mocnejšie a násilníckejšie. A žiadne nebolo ani tak krvilačné. Monumentálne stavby potvrdzovali silu a veľkosť Rímskej ríše. Rím bol centrom antického sveta. Rím – večné mesto vo večnom chaose. Už pred 2000 rokmi si Rimania sťažovali na dopravu. Volské záprahy nesmeli cez deň chodiť po meste, prikazoval to zákon. Oberali teda ľudí o ich spánok v noci. Koloseum bolo najväčšou arénou svojho času: stavba superlatívov. Zmestilo sa sem 50 000 ľudí. 100 dní trvali slávnosti na počesť jeho otvorenia v 80 roku nášho letopočtu. 2000 gladiátorov tu vtedy nechalo život – boli to nebojácni muži, ktorí symbolizovali rímske ideály. Symbolizovali ľud a cisára, veľkým a víťaziť mohol iba ten, kto sa nebál smrti. Hlavné mesto ríše bolo aj hlavným centrom zločinu. Podvod, vražda a zabitie boli na dennom poriadku. Rím bol mocný – a nemilosrdný. Rímska ríša prežila 1000 rokov, počas ktorých bol jej centrom Rím. Popri všetkých výhodách, ktoré mesto ponúkalo, malo aj svoje tienisté stránky. Už prvé miliónové mesto histórie bojovalo s problémami akými boli chaos, nedostatkom bytov a kriminalitou. Teda s problémami, ktoré sa objavili vždy tam, kde na malom priestore žilo veľa ľudí. Existovali tak v minulosti ako teraz a budú zrejme existovať aj v budúcnosti. (STV)