Cosmopolis

In Time pre intoušov. Divácky ťažko stráviteľná kritika kapitalizmu, plná nezrozumiteľných dialógov, z ktorých väčšina nám ani nemá povedať nič zmysluplné, a má nás iba preniesť do filmového sveta, aký sme ešte nevideli. David sa po Crash snaží obhájiť post režiséra, ktorý zfilmuje nezfilmovateľné. Obrazovo estetický, znepokojujúcou atmosférou pulzujúci trip, hrajúci sa s diváckymi očakávaniani, že neviete ani aké ďalšie slovo vypadne z postavy, nie ešte čo bude v ďalšej scéne (skvelá epizódka so zbraňou pri basketbalovom ihrisku). Pattinson, nad ktorého obsadením som pôvodne neveriacky krútil hlavou, je hlavnou devízou filmu a hrá perfektne. Binoche, Amalric a Giamatti sa vyblaznievajú v menších rolách a pre film sú príjemným oživením. Škoda, že pre stvárnenie odosobnenosti kozmopolitnej spoločnosti ostáva i film samotný odosobnený na všetkých úrovniach s výnimkou vzťahu Pattinsona s jeho manželkou. Dvojica má spolu najlepšie scény filmu s jedinými hmatateľnými dialógmi. Cosmopolis je hravá blbinka, ktorá ma bavila tým, ako je iná. A tiež predstavou, ako sa pri nej budú tváriť davy násťročných Pattinsonovych fanyniek :-D (10.07.2012)

Strašně divný film utopený v dialozích, které působily jako z jiného světa. Celá závěrečná sekvence s Paulem Giamattim mě přinutila vzdát se a vypnout mozek. Já vím, že jde o adaptaci knihy, ale stejně jsem měl pocit, že si Cronenberg při psaní scénáře šlehl notnou dávku LSD, protože aby v jedné větě se hovořilo o klesajícím juanu a asymetrických prostatách...? Fakt nevím, co si o tom myslet. Každopádně pochvalu si odnáší Robert Pattinson, který je ve své roli precizní a jeho výkon (hlavně na začátku) mě přesvědčil, že sledovat jeho hereckou kariéru bude zajímavé. (05.07.2012)

Pattinsona teda opravdu nemám ráda, ale jak jsem se už párkrát přesvědčila, tak hraje v zajímavých filmech, proto jsem dala šanci i tomuhle. No, vydržela jsem asi tak hodinu a dál už ani minutu, tak pitomej film už jsem dost dlouho neviděla. Tam nebylo vůbec nic, ani děj, ani zápletka. To se teda jen tak nevidí. 1* (09.08.2013)

Mé pocity z tohoto snímku velmi dobře vystihuje řeč jedné z hlavních postav, když vypráví, jak si zašla do divadla na hru, na kterou dorazil velmi nízký počet lidí, a pět minut poté, co se zvedla opona, věděla proč tomu tak bylo, načež otrávená odešla během přestávky. Při sledování Cosmopolis jsem to cítil přibližně stejně, jenomže já zůstal až do konce. (17.03.2019)

"Čo som to sakra práve videla?", opakovala som si niekoľkokrát po skončení filmu. Zazneli aj výkriky typu "práve som zabila dve hodiny svojho života pozeraním takejto sračky!" Sorry, ale odo mňa sa najnovší Cronenbergov opus zľutovania nedočká. Za čo vôbec dávam tú 1*? (a za čo dávajú ostatní nadávajúci dve?) Snáď iba za tú trochu voyeurizmu - ktorú som si myslela, že zakúšam, prípadne, že ona je účelom filmu. Lebo možno až do polovice som si myslela, že sa dívam na niečo zaujímavé, na niečo, čomu sa oplatí venovať pozornosť, aby som sa v polovici druhej dočkala nejakého zmyslu či nebodaj katarzie... moja nádej postupne slabla, až zomrela vyčerpaním z toľkého falošného nihilizmu. Neviem čo bolo účelom filmu, lebo na konci som si uvedomila iba jediné - že tento film vôbec nemusel vzniknúť a že ma to už nezaujíma. Pre mňa je to zbytočný pseudo-filozofický manifest intelektuálnej masturbácie. Ale možno je problém iba v tom, že aby sa človeku páčilo dielo, potrebuje sa aspoň s nejakou jeho postavou aspoň do istej miery stotožniť - proste aspoň s niečím. Lenže v Cosmopolise sa nebolo S KÝM stotožniť! Čo na tom, že sa divák má 108 minút dívať na narcistický afekt hrdinu a režiséra, aby mu bolo ukázané, že za hranicou absolútnych peňazí a absolútneho bohatstva číha emocionálny chlad a ľahostajnosť k sebe samému? SO WHAT?! (26.11.2012)