Něco jako komedie

Pomaloučku jsem se do toho dostával, ale pak jsem se do toho vžil. Celkem se mi to líbilo. Pacienti švihlí tak, aby se jim člověk občas zasmál. Položky dramatu a komedie byly v rovnováze. Snažil jsem se pochopit chápání postav a vcítit se do jejich problémů a také jsem se při vtipných momentech bavil. Takže celkově fajn film. Emma Roberts byla opět skvělá. (08.01.2012)

Ani život obyčajného mladíka nemusí byť jednoduchý, hoci má všetko, čo potrebuje. Ibaže nedokáže vstrebať bežné problémy tak, ako väčšina. Niekedy však stačí stretnúť tých správnych ľudí, byť vypočutý, dostať pozitívny impulz alebo byť jednoducho postrčený dobrým smerom. Tento film je veľmi pozitívny, najmä ku koncu. Veľká spokojnosť! ...behať, cestovať, plávať, skákať, dýchať... žiť! (01.12.2013)

Tak tohle se mi obzvláště líbilo. Herci i jejich postavy, zpracování - ten střih, vložky atd... napříkald, kdy nám vykládal,jak je jeho kamarád geniální a skvělý, tak mluvil skrz promítaný film na plátně atd... prostě tyto typy scén se mi nehorázně líbily a jejich zakombinování do celku. No a ten konec nevím proč, ale nějak me rozněžnil... bylo to tak upřímné a hezké prostě, že jsem si nemohla pomoct. A Emma Roberts tu měla konečně docela ucházející roli, takže taky fajn. (31.07.2013)

Krásný film o lidech kolem nás a v nás. Něco jako komedie vlastně není komedie, i když je vlastně každá scéna v blázinci komická. Je to ale příběh o lidech, kde každý řeší nějaký svůj životní problém. Každý ho řeší po svém a každý se z něj rozhodně zpovídat tak, jak sám uzná za vhodné. Každá postava má také svoje kouzlo a každá má svá tajemství. Moc hezky se na film koukalo i díky samotným hercům, kteří se zde opravdu krásně sešli. Zach Galifianakis mi dokonce ukázal, že není jenom extrémní blázen, ale opravdu super herec, který zvládne zahrát cokoliv. Doufám, že se mi Emma Roberts v příštích letech nezkazí. V každém filmu je na ní radost koukat. (03.08.2013)

V súčasnosti je mladý človek vystavený väčšiemu vplyvu stresových situácií, než ako tomu bolo za čias našich rodičov. Možnosti, ktoré sa vo svete otvorili sú ako pasti, ktorých jedinou úlohou je zmiasť a zneistiť. Craig prežíva niečo podobné. Pocity úzkosti, depresie sa u neho prejavujú častejšie ako by sa mu páčilo a pomyslenie na samovraždu nedokáže už niekoľko týždňov dostať zo svojej hlavy. Tak príde na psychiatriu a žiada aby ho vyliečili. Film je príjemnou tragikomédiou zo života ľudí, ktorých reálny svet udupal a ktorý sa nevedia, alebo nemôžu znova postaviť na nohy. Craig ako inteligentný mladý človek, ktorý sa zaujíma sa stáva pozorovateľom rôznych osudov, s ktorých sú pre neho niektoré dôležitejšie ako ostatné. Za veľmi krátky čas si dokáže nielenže vybudovať na psychiatrií autoritu, ale aj spoznať spriaznenú dušu a postaviť sa na vlastné nohy a čeliť priamej konfrontácií so svetom. Viem, znie to jednoducho a predvídateľne a ja to tu ani nemienim vyvracať. Boden a Fleck si ale každopádne zaslúžia niekoľko mojich úctivých slov, pretože pri ich filme som sa bavil. Vyvarovali sa patetickosti, do ktorej to mohlo každou sekundou skĺznuť a aj trápnosti. Scény sú pospájané v dokonalej súhre a vytvárajú príjemnú, uvoľnenú atmosféru, ktorá sa nesie celým filmom. Na tom majú veľkú zásluhu aj pacienti psychiatrickej liečebne, ktorý boli vtipný a uveriteľný. Hlavne Galiafianakis, ktorý predviedol jednu z vážnejších svojich postáv a ktorá mu kupodivu veľmi sedela. Priemerný príbeh, v nadpriemernom spracovaní. (16.10.2011)