Všetko čo mám rád

Mám rád čerstvý sníh křupající pod nohama. Mám rád vůni nových věcí. Mám rád chuť vítězství. Mám rád hořkou čokoládu rozpouštějící se na jazyku. Mám rád krásné detaily krásných věcí. Mám přejíždění prsty po změklém vosku. Mám rád filmy Martina Šulíka a tento obzvlášť. Mám rád i spoustu jiných věcí, ale pravdou je, že to, co máme skutečně rádi, pojmenovat nedokážeme. A Amélie si může jít házet žabky. 90% (06.02.2008)

Nuda a pokus o akúsi poetickosť a "kvalitu". Si spomínam, že v danej dobe boli všetci hotoví z toho, ako vo filme padlo zopár sprostých slov, ktorými sa nazývajú pohlavné orgány. No dnes sú z toho hotoví ešte niektorí, ale tieto rozťahané filmy z reality, ktorú aj tak všetci poznáme ma nikdy nebrali. Mimochodom, od roku 1992 sa toho medzi ľudmi veľa nezmenilo - jediný poznatok... (18.11.2010)

Melancholický, ba priam až patetický dej, dotvorený hlavným hrdinom (Tomáš) - pasívnym introvertom, ktorý by mal najradšej od všetkého pokoj - rozdelený do niekoľkých scén s vlastným názvom, pretkaný porevolučnou atmosférou a ponurými náladami nemôže dovoliť nikomu zavrieť oči až do konca filmu. Napätie založené na vyčkávaní, kedy niekto vylepí Jurajovi Nvotovi (Tomášovi) zaklincuje nenásilná, ale o to viac emočne nabitá scéna odohrávajúca sa na stanici: otec nášho hlavného hrdinu odmietne v úplne banálnej situácii, a ako typicky urazený otec, ktorého dieťa nedosiahlo žiadaný úspech v živote, postaví sa do absolútneho odporu. Tomáš je postavený opäť do vzťahovo krízovej situácie, v ktorej však už naberie snahu a odváži sa naprávať počas niekoľkých desiatok sekúnd vzťah s otcom, aj napriek tomu, že si neuvedomuje, že to je viac či menej nemožné. V tomto malom deji v deji nastane prevratná peripetia, keď otec syna požiada o peniaze na autobus, ktoré utratil za hotel, kedže k synovi sa hanbil prísť spať. Scéna vyznieva absolútne melancholicky na dôvažok celému filmu. Film nemá štandardnú kompozíciu, ale je skôr sledom udalostí samých v sebe. (02.07.2016)

Po vizualni strance nadherny film. Diky rozdeleni do ruznych kapitol, dej filmu trochu trpi, ale podstata Tomasova zivota je vystihnuta dostatecne. I kdyz se v hlavni roli objevi anglicka herecka, tak snimek netrpi porevolucni kreci. Zdarily pocin Martina Sulika. Zajimave, ze Studenkova ma po sedesatce lepsi postavu nez zacatkem devadesatych let. (29.11.2016)

Film o slovenskej uzavretosti a neschopnosti odist, riesit a byt dosledny v tom, co robim. Par scen je srandovnych a v dosledku to stoji len na trapnosti danej situacie. Okrem toho Nvota je podla mna celkom slaby herec. Moc sa mi to nepacilo ked som to videl v kine, nepaci sa mi to ani po rokoch, ked som uz v zahranici. (18.01.2008)