Unesené

Jako já miluju mysteriózní krimi thrillery, takže mě to vlastně hodně bavilo, ale to se u tohohle žánru povede tak nějak skoro vždycky, pokud nejsou autoři úplní idioti (což se taky někdy stává). Když tak nad tím ale po dokoukání přemýšlím, vlastně tam toho mystéria mnoho nebylo. Je tu jedno zajímavé odhalení související s těžkým osudem jedné z postav, hodinu a čtvrt trvá vedlejší linie mučení, a to mi přišlo poněkud přehnané. Zápletka jako taková je dost tuctová a vlastně se ani nijak zásadně nerozpracuje. Veškerá detektivní činnost je vlastně naprosto zbytečná, neboť k rozuzlení případu by došlo, i když by se předtím vůbec nic nezjistilo. To mi na tom vadí asi nejvíc. Navíc je fascinující, jak snadné a ze strany záporné či záporných postav neopatrné to nakonec bylo. A samotný závěr je jen znouzectnost, aby nebylo ukázáno úplně všechno, i když je zcela jasné, jak to dopadne. Jinak je to ale samozřejmě profesionální práce, která umí vybudovat napětí. Líbil se mi pomalý styl, který tomuhle žánru sluší. A tyto pozitivní aspekty umí dobře skrýt to, že obsah vlastně není až tolik zajímavý. (28.03.2019)

Mě to sedlo. Ještě dlouhou dobu po odchodu z kina jsem měl tísnivý pocit. Přece jenom skoro každej v tomhle filmu je pervert. Líbila se mi ta změna, kdy se ze zdravě odhodlaného slušného chlapa Hugh Jackmana stává stále větší a větší násilník. Zahrál to skvěle a úplně je z něj cítit jeho únava. Neustále mrkající Jake Gyllenhaal byl taky dobrej. Největší kompliment patří ale režii, protože to byl prostě fakt nervák. Už dlouho jsem nebyl u filmu takhle napjatý. (Nyní bude spoiler.) Jedinou výtku mám k přítomnosti toho druhého perverta, co si ustřelil hlavu. Jelikož vlastně neměl s únosy žádnou spojitost a na to jaký prostor mu byl dán pak zmizel ze scény velmi rychle. Byl to prostě takovej instatní, z prstu vycucaný, pervert pro doplnění tajemna. (10.11.2013)

Už tak dost hustou atmosféru podporovala po celou dobu dokonale depresivní hudba a celé to všechno mě nenechalo vydechnout ani na minutu. Tím, že já sama jsem matkou, vžila jsem se do situace rodičů zmizelých dívek velmi snadno. Pilíře celého dramatu jsou jednoznačně oscarové herecké výkony všech zúčastněných. Pro mě nejdrsnější a zároveň bezpochyby nejlepší scéna z celého filmu byla, když měl jít Hugh na Policii identifikovat nějaké osobní věci své dcery. Ten jeho obličej, to jak to celé zahrál ... jako by to ani nehrál, jako by se mu to skutečně dělo. Naprosto dokonalé ... štkala jsem jak želva. Z jistých nápadů, jak najít své dítě, se mi dělalo zle stejně, jako Terrenci Howardovi, ale jako rodič to naprosto, ale naprosto chápu. No a jako většinu tady, tak i mě nadobro rozložila závěrečná jízda postřeleného a kolabujícího policisty v deštivé noci do nemocnice. Přistihla jsem se, jak bezděčně držím palce a snažím se očima popohnat stěrače a zaostřit na cestu před sebou ... (28.08.2017)

Je to skvelá kriminálna dráma. Má dosť dobrý príbeh o strate dvoch malých dievčat zo slušných rodín, ktoré počas priateľského stretnutia oboch rodín zmiznú a všetko nasvedčuje tomu, že boli unesené. Jedinou čiastočnou stopou sa stáva karavan a jeho šofér, no skutočný dôkaz stále neexistuje, ale otec jednej z nich urobí všetko preto, aby ju našiel. A prípadu sa ujíma veľmi schopný detektív, lenže plnohodnotné stopy a prípadní podozriví sa hľadajú len ťažko, no ani on sa nevzdá za žiadnu cenu. Spracovanie je ale skutočne vynikajúce, už od samotného začiatku som mal z toho veľmi dobrý pocit a keď sa už čoskoro začne hlavný dej, úplne si ma to získalo. Príbeh síce možno nepôsobí až tak originálne alebo prepracovane, ako u viacerých iných slávnych filmoch tohto žánru, ale to je mi v tomto prípade jedno, keďže je tu množstvo zásadných prvkov, ktoré to s ľahkosťou vynahradia. V ideálnych intervaloch prichádzajú rôzne zaujímavé stopy, ktoré dej trochu posunú, pár zvratov je nečakaných a zároveň skvelých, nájde sa tu viacero perfektných situácií a navyše je to celé podporené skvelou mrazivou atmosférou a vynikajúcimi postavami, hlavne detektív ma veľmi bavil. A tak ma to úplne vtiahlo a až do konca nepustilo, pričom ani táto dĺžka nie je nakoniec ani najmenším problémom, kľudne by som bral aj hodinu navyše, veľmi ma to bavilo. Mimoriadnym plusom je aj to, že žánrová kombinácia vyšla úplne dokonalo. Kriminálna línia je aj v priebehu dosť zaujímavá, ale z celkového pohľadu, kedy už vidno význam jednotlivých stôp, ktoré sa v priebehu objavia je to ešte lepšie, žiadne výhrady nemám ani dramatickej stránke, postavy, ktoré prežívajú toto utrpenie sú výborne podané, pričom majú aj dosť priestoru a bezchybne funguje aj thriller, vydarených napínavých sekvencií je tu dosť. A práve preto mi táto dĺžka ani trochu nevadí, keďže toto nie je len bežná žánrovka, v ktorej by pár postáv riešilo prípad, ale priestor tu majú dva odlišné pohľady na celú situáciu, otec, ktorý koná emocionálne a detektív, ktorý zase racionálne, pričom sa aj ideálne striedajú a prepájajú. Herecké obsadenie je výborné, Hugh Jackman to zahral veľmi dobre, ale viac si ma získal Jake Gyllenhaal ako detektív, ktorý tu má jednu z najlepších kladných postáv tohto žánru vôbec, jeho vytrvalosť a správanie v jednotlivých situáciách sa mi veľmi páčili. Ale žiadnej postave tu nemám čo vytknúť. Réžia a technická stránka sú vynikajúce, skvelá vizuálna stránka, spomínaná atmosféra, funguje napätie a celkom aj emócie, tu som úplne spokojný. Takže som skutočne nadšený, Zmiznutie je pre mňa rozhodne najlepší kriminálny film z americkej produkcie, aký som vôbec videl. 89% (19.11.2013)

Unesené deti. Námet ako hrom. Kto by to neocenil? Tie zúfalé, hrozné rodičovské pocity zúfalstva na pokraji kolapsu? A vcítiť sa nie je tak ťažké, veď rodičmi alebo deťmi sme komplet všetci. Ako kriminálny príbeh to zase až tak dobre nešliape. Pretože -paradoxne - príbeh zachováva predpoklad, známy z vyšetrovateľskej praxe, že odhalenie páchateľa je často čírou zmesou nekonečnej trpezlivosti pri prehrabávaní sa tonami jalovej hlušiny a náhody. Kdeže rozumovo náročné konštrukcie vyšetrovateľa. Tie sú dobré tak do tv adaptácií podľa Agáty Christie. Ale zase, ak sa film vzdá sherlockovského mozgu, ostáva často len nudný balast. A ten divákov neosloví. Preto tunák tvorcovia siahli po niečom, na čo sa často zabúda, ale čo je pri akomkoľvek zločine často kľúčové. Ako konkrétny trestný skutok ovplyvní okolie, ktoré má vzťah k obeti? A ako takýto negatívnym reakciám, vedúcim niekedy k fatálnym dôsledkom predchádzať? Toto druhé sa pýtam už len ja, režisér primárne ukazuje, že únos dieťaťa totálne ničí život rodičov, vedie ich k nepredvídaným hystericko- násilným rekciám, často siahajú k fľaške. Často sa stávajú závislými od liekov. Rovnako tak sa ďalšími obeťami stávajú nespravodlivo obvinené osoby, ktoré si biľag prvotnej viny hodenej na nich systémom, nesú často až do smrti. No a netreba zabudnúť ani na vyšetrovateľov, ktorým zo zúfalstva nad nepolapením zločinca častokrát rupnú nervy. (26.04.2021)