Grave Robbers
Réžia:
Straw WeismanScenár:
Straw WeismanKamera:
Anghel DeccaHudba:
Katherine QuittnerObsahy(1)
Čašníčka Nora Mae Edwards (Elizabeth Mannino) má už po krk nudnú prácu a otravných zákazníkov a tak, keď sa objaví fešný zákazník v limuzíne a požiada ju o ruku, neváha ani chvíľu, bez zbytočných otázok nasadne k nemu do auta a stane sa jeho ženou. Spočiatku jej nevadí ani skutočnosť, že rodinný podnik, ktorému šéfuje jej manžel, je pohrebníctvom. Trochu ju zarazí aj fakt, že tu niet ani televízie. Jej drahý totiž po večeroch vyznáva úplne iný typ zábavy a ona, nič netušiac, má v tom onedlho zohrať veľmi dôležitú úlohu. (beso74)
(viac)Recenzie (2)
Lehce bizardní film s motivem nekrofilie,kde se více mluví,než jedná.Pouze jediný přímý záběr mě bohužel akorát tak nasr....Sice sexu a gore je velmi poskrovnu,uvidíme i dekapitaci,ale ten pravý krvavý náboj chyběl. ()
Malé americké mestečko plné usmievavých ľudí sa pre mladú servírku, utekajúcu pred temnou minulosťou do ružovej budúcnosti, stáva synonymom hrôzy. Nora Mae Edwards sa totiž počas svojej nočnej služby v bistre zoznámila so sympatickým (?) a určite nie chudobným (!!!) zákazníkom a behom 5 minút hodila s prácou, zasnúbila sa, sadla do auta a mierila do akéhosi míle a míle vzdialeného zapadákova. Keď vystúpi z auta, zažije šok prvý - jej životná láska býva vo svojej firme - márnici. Aj napriek tomu sa odhodlá uzavrieť svadbu a stáť sa pani Coxovou. Po svadbe však začínajú vychádzať ďalšie šokujúce zistenia... To, že nie je zďaleka prvou manželom pána Coxa, že manžel kdesi v noci odbehuje a že... No, sila. Určite nie film pre slabšie povahy, láska k mŕtvolám nemá (aspoň predpokladám) nejaký početný fanklub. A v tomto filme nie je nekrofil jeden, ale hneď celé mestečko takýchto prasiatok, ktoré majú jeden vážny problém, aj ta najlepšie vyzerajúca mŕtvolka sa po čase stane nepoužiteľnou a treba nové mladé mäsko, aby si to našlo cestu do ich márnice, treba mu sem-tam pomôcť. A Elizabeth Mannino (ako Nora Mae) postupne dochádza, že trošičku zvláštny priebeh posteľových radovánok (chladná posteľ, ležať bez pohnutia) pre ňu do budúcna neveští nič dobré. Škoda, že práve v tejto úlohe sa objavilo najväčšie drevo z celého filmu, disponujúce tak pestrou škárou výrazových prostriedkov ako kameň z dna Oravskej priehrady. Samotný film ako celok pôsobí zmätene, v druhej polovici sa z ničoho nič objavia zombíci či niečo podobné, zmení sa to všetko na chaotické pobehovanie, aby sa to ukončilo v štýlu prvej nočnej mory a nakoniec to snáď dalo aký-taký zmysel. Nechcem príliš veľa vyzradiť, ono si to treba pozrieť. Nie je to žiaden oskarový počin, ale netuctová čierno-čierna komédia. ()