Dni vína a ruží

Tak ako mi rozvláčna snímka s kráľovnou Hepburn spríjemnila pochmúrne popoludnie (Snídane u Tiffanyho), Lee Romick si nedokázala uchmatnúť celý film pre seba a hoci je námet i scenár (bohužiaľ, až v druhej polovici) dokonalý, filmové prevedenie s typickým pomalým štýlom Edwardsa, ma nepríjemne nudilo. Sentimentálni hudobníci Mancini a Mercer však dodali tejto chvíľami mdlej drámičke hlbší rozmer a hlavne druhá polovica je úkažkou obsahovej geniality, keď si predstavujem, že takto nejako to medzi dvoma manželskými bláznami asi vyzerá. Jacka Lemmona netreba komentovať, len škoda, že patetický Tiffany ulahodil môjmu romantickému srdiečku viac. :-) 70% (29.04.2010)

Z dnešního pohledu nepřesvědčivě zpracované téma, které nesnese ani zbla povrchnosti, bohužel přesně tak film ve výsledném dojmu působí. Jedním slovem - nevyvážené: slibný začátek, pak se kvalita postupně vytrácí do ztracena, závěr opět skvělý; herecké výkony kolísaly od výborných momentů (závěrečná scéna) až po směšné (scény v motelu a ve skleníku). Působí až moc okatě, že Lemmon a Remick si na alkoholiky jen hrají (hořký fakt, že Lemmon se o pár let později s alkoholismem potýkal tzv. v reálu, ponechám bez komentáře). Hudba vynikající, k filmu mi ale vůbec nepasovala. Hodnotím dvěma a půl, i s odstupem padesáti let je to koukatelný film (přestože mi vadilo, že alkoholismus zobrazuje dost zjednodušeně), ale popravdě řečeno, asi bych se bez něj obešla. (14.08.2012)

Tryzna pro mě. Alkoholová dramata nemám rád. Jsou smutná, a osudy těch lidí v nich úplně zbytečné. Je to samozřejmě většinou dobře zahrané, a ze života. Jack podává fantastický výkon, jeho demolice skleníku by měla být promítána v detoxu místo přivítacího pohovoru. Lee Remick se mi nelíbila, tupej výraz, naprostá absence sex appealu (tím myslím tu střízlivou část na začátku). Film je opatřen skvělým dabingem ČST Praha (Vladimír Brabec - Eva Hudečková). (14.04.2018)

Po filme U strážneho anjela je veľmi ťažké objektívne hodnotiť staršie filmy o alkoholikoch, keďže všetky oproti nemu musia nutne pôsobiť veľmi "lajtovo", Ale s ohľadom na roky vzniku musíme oceniť ako Dlhý víkend, tak Dni vína a ruží, ako aj niektoré výborné československé snímky. Edwardsov film má dosť chýb, pôsobí unáhlene, skáčeme rýchlo v čase, niet času premýšľať nad tým, aký dopad mal alkoholizmus rodičov na dieťa, ako to bolo s financiami a podobne. Napriek tomu perfektné herecké výkony, niekoľko výborných momentov a dobová atmosféra robia z filmu klasiku. (24.08.2023)

Slabosťou filmu je veľmi nevyvážený scenár. Konanie postáv na začiatku je pomerne úsečné, nejasné, režisér nasilu "vlepuje" zábery s pohárikom alebo narážky na "drink", aby sme náhodou nezabudli na tému filmu. Približne po 50 minútach film prepína na "vysoké obrátky", dostáva sa vyslovene k patologickým alkoholickým stavom. Pre mňa v tomto momente scenárista až príliš tlačí na pílu, pretože alkoholizmus zďaleka nemusí byť tak explicitný (viem o čom hovorím). Našťastie, po tomto všetkom prichádza naozaj skvelých 20-30 záverečných minút. Z vlastného "výskumu" alkoholizmu môžem povedať, že ani zďaleka nemusia byť jeho prejavy takéto jednoznačné, zretelné (delírium, kazajky). Scenár síce neposkytuje úplne komplexný pohľad na fenomén (napríklad fázy odvykania, liečenia sú tam takmer úplne preskočené, tak isto motívy k pitiu tu v podstate neexistujú, aj keď pri alkoholizme sú motívy vlastne nepodstatné, keďže "dôvod na pohárik sa vždy nájde"), ale na druhej strane veľmi presne ukazuje, že boj so závislosťou je ako ísť proti pohyblivým schodom - ak človek zastane alebo zakopne, ide okamžite dole. A je to na celý život. Na film som sa dlho tešil, možno preto po jeho zhliadnutí mám pocit, že som čakal viac. Kvôli záverečnej polhodinke sa to ale určite oplatí pozrieť každému. (11.06.2012)