Reklama

Reklama

VOD (1)

Obsahy(1)

Historický príbeh z Trnavy 18. storočia. Námet filmu zobrazuje skutočnú historickú udalosť, ktorú si tvorcovia patrične zdramatizovali a upravili. Stretnutie študentov s mešťanmi s cirkevnými pánmi, ktorí ovládajú školu, vyvrcholí príhodou s obrazom, ktorý namaľoval jeden zo študentov, maliar Peter, na požiadanie rektora univerzity. Peter však nezobrazí pani richtárku, ako mu prikážu, ale pekné mladé dievča, rybárovu dcéru. (STV)

(viac)

Zaujímavosti (8)

  • Skutočné posledné bosorky z Trnavy a okolia boli upálené vo februári 1744, šlo o dve ženy z Ružindola – Anna Chlebová-Jamborka a Magdaléna Görögová. Podľa rozsudku sa jedna vedela premeniť na žabu a druhá na mačku. Šlo o posledný proces, pretože následne cisárovná Mária Terézia vydala dekrét, ktorým sa zakázali súdy s údajnými čarodejnicami. (Arsenal83)
  • Režisér Bahna pred premiérou snímky uviedol: "Téma, ktorú prinášame, nie je zhodou okolností nová. No treba povedať, že 'Posledná bosorka' nevznikla z akéhosi módneho záujmu. Stalo sa tak zrejme preto, že rozliční ľudia na rozličných miestach pocítili práve teraz - a to nijako nie náhodne - potrebu, aj touto formou bojovať za slobodu človeka, za pravdu a zdravý ľudský rozum." (Arsenal83)
  • Film videlo v kinách 2,5 milióna divákov. (Arsenal83)
  • Film reprezentoval slovenskú kinematografiu na X. medzinárodnom festivale v Karlových Varoch (1957). (Arsenal83)
  • Trojičné námestie bolo celé vytvorené v štúdiu. (andykovac)
  • Kedže v Trnave v čase natáčania stála len jedna pôvodná mestská brána, bola filmármi použitá vstupná brána na Červenom kameni. Tiež i výstrely z diel boli filmované na spomínanom hrade. (andykovac)
  • Exteriéry - Jur u Bratislavy, Trnava, Zemné, Budmerice. (Lebensmittel)

Reklama

Reklama