Denník nymfomanky

Spoveď jednej ženy závislej na sexe. Od filmu založeného na osobnej spovedi by som však čakal väčšiu hĺbku myšlienok a nielen povrchné táraniny. Je tu veľa hlúpych viet a fráz, medzi ktorými sa len sem-tam vyskytne niečo nadpriemerné. Inak nám film nič zvláštneho nepovie. Konečné zistenie nymfomanky, že si treba užívať život pokiaľ to ide, je asi také tvrdenie ako že ráno si treba umyť zuby. Čiže úplná samozrejmosť. Autori tiež mohli vybrať inú herečku. Keď už teda malo ísť o ženskú sexualitu tak by to hádam chcelo ženu so ženskými krivkami, a nie kostlivca chodiaceho na špáradlách. Našťastie stred filmu (paradoxne miesto, kde sexu bolo najmenej) čo to zachránil, ale inak z filmu srší sterilita a preto mám z neho neutrálny pocit. Keby som ho nevidel, o nič by som neprišiel. 50/100 (21.01.2014)

Fuck nevím co tím ten režisér vlastně chtěl říct (nebo to možná neví ani on sám, nějak se asi nemohl rozhodnout a tak toho říkal najednou nějak moc a vůbec to do sebe nějak nezapadlo). A do toho "treska" Geraldina Chaplin - moje dřívější oblíbená herečka ze Saurových filmů....hrůza. Přitom začátek nebyl špatný, ale pak se to nějak naprosto rozklížilo. (10.07.2009)

Dlouhý čas jsem přemýšlel o tom, proč a čím jsou španělské ženy tak výjimečně krásné. Odpověď je totožná s odpovědí na otázku, proč a čím je výjimečná španělská kinematografie. Ta se totiž na rozdíl od zámořské nesnaží o povrchní dokonalost, neužívá otřepaných a všedních prvků. Vše je přirozené, uvěřitelné a ze života, jak to mají Španělé v krvi. A tak ani španělská žena není dokonale uhlazená make-upem; nepotřebuje ho, je krásná svou přirozeností. Nenosí tuctové oblečení; proč, když její styl je dokonalý? Je extravagantní, především však svá; nemusí se líbit zaručeně všem, ale ti ostatní ji milují. A to samé platí i o španělském filmu. Kdo v sobě chová alespoň trochu sympatií ke kultuře tohoto evropského giganta, musí jásat nad každým dílem vzniknuvšího pod španělskou vlajkou. A o filmu samotném? „Užívej si života, dokud jsi mladá.“ (15.02.2009)

Takhle nějak by vypadala Bridget Jonesová, kdyby se natáčela jako drama ve Španělsku :-)) Na jednu stranu chápu vaše rozčarování, že směr filmu se velice často měnil a nerozhodný tvůrce působí nevhodně, ale přesto za sebe říkám, že to byl silnej zážitek! Film má myšlenku a určitě hlubší, než tu, kterou zjistil Bluntman, že když sexuje chlap, je to macho a když ženská, je to coura. __ Erotiky je dost. Tedy takhle, na drama je jí tam dost, ale pokud čekáte soft porníčka, kde se lížou koberce místo těla, to jste na špatné adrese. (31.07.2009)

Trochu, chvíľami snáď aj dosť, mi vadila taká tá typická frázovitosť, skratkovitosť a rozvrstvenie príznačné mnohým európskym filmom, príliš náhle a nepravdepodobné vyhrotenia deja bez prechodov, škodiace prípadnej realistickosti a riešeniu či nastoleniu skutočného spoločenského problému, a takisto tlak smerom k „provokatívnosti“ občas vyznievajúci dosť samoúčelne, akoby len k potvrdeniu toho, že „európsky“ film môže byť „artový“ hoci sa v ňom takmer iba súloží a otvorene sexuálny stranou od akejkoľvek prudérnosti, prílišné zjednodušovanie až takmer do schémy a zavádzanie v téme, nakoľko nymfománia vôbec nie je o rozkoši ale o neschopnosti dosiahnuť ju ( aspoň lekársky, hoci uznávam, že je to len problém názvu, nakoľko výstižný by znel Denník promiskuitnej a nakoľko pojem je to značne problematický a dnes už znovu diskutovaný a zo zoznamov chorôb vypúšťaný ). Takisto v deji by som uvítal viac ako iba jednoduchý rozprávačský oblúk od „a“ cez „Z“ po veľké „A“, pričom sa vynechá trištvrte abecedy a mám podozrenie, že knižná predloha bola asi značne košatejšia. Že som väčšinou nemal čas uvažovať nad nedostatkami, mal na svedomí južanský temperament v hraní i obraze, plnokrvný a dynamický, bohatý prúd kvalitne vzrušujúcich sexuálnych scén a v celkom neobvyklej miere vťahujúca hudba. A že som to nerozoberal potom, spôsobilo stupňovanie niekoľkých oslobodzujúcich okamihov, ktoré napokon vybuchli v extázu oslavy slobody jednotlivca. Tie síce nezmenili vyznenie celého filmu, ale určite pocity z neho, ktoré prestali film obviňovať z lacnej lascívnosti a maskovania sa za rádoby hlbokomyseľné filozofovanie o slobode človeka. Pretože aj keď v niektorých rozhovoroch zazneli podnetné vety, zoči-voči tej erotickej otvorenosti, o ktorej kdekto sníva, ale málokto ju skutočne prežíva, to stále vyznievalo ako pichanie do osieho hniezda. Našťastie: niekoľko scén, slov a obrazov s ešte o hodný kus vytiahnutou hudbou potom v okamihu dokázalo to, čo sa francúzskej babičke s jej múdrosťami a uvoľneným neskrývaným sexuálnym pasážam darilo iba čiastočne : - presvedčiť. A príval eufórie potom už ako rozvodnená rieka zahladil všetky početné nerovnosti brehov, dna i hladiny. (17.12.2008)