Réžia:
Lasse HallströmKamera:
Ron FortunatoHudba:
Jan A.P. KaczmarekHrajú:
Richard Gere, Joan Allen, Cary-Hiroyuki Tagawa, Sarah Roemer, Jason Alexander, Erick Avari, Bates Wilder, Robert Capron, Americo Presciutti, Robbie Sublett (viac)VOD (1)
Obsahy(2)
Americký profesor Parker Wilson dochádza denne vlakom do práce. Jedného dňa nájde na stanici opustené šteňa japonskej rasy akita inu. Aj keď je manželka Cate najskôr proti tomu, aby si ho ponechal, láska jej manžela k psovi ju nakoniec presvedčí. Hači, ako psíka pomenujú, denne sprevádza svojho pána na stanicu a večer ho tu opäť víta. Jedného dňa však Parker zomrie a na stanicu sa už nikdy nevráti. Hačikó však verne čaká na svojho pána deň čo deň, celých deväť rokov na rovnakom mieste. Až do svojej vlastnej smrti... Legenda o nesmrteľnom pute a vernej oddanosti psa k svojmu pánovi sa v Japonsku traduje dodnes. Je dôkazom, že aj ten najobyčajnejší rituál sa môže stať najväčším a najčistejším vyznaním lásky. (TV JOJ)
(viac)Videá (1)
Recenzie (1 074)
║Rozpočet $16miliónov║Tržby Celosvetovo $47,801,389▐ Tržby za predaj Blu-ray v USA //počet predaných kusov ║ Tržby za predaj DVD v USA $5,713,413 //počet predaných kusov 405,338║ Ako taká nenáročná oddychovka fajn, mrzí ten nevyužitý emociálny potenciál, celý film ťahá len psík Hachiko, ostatný herci len také krovie bez duše, strašne plytko vykreslené postavy, režisér sa mohol viac pohrať s príbehom a silnejšie ho podfarbiť, lebo samotná kostra príbehu určite zaujme, trošku prekvapí vysoké hodnotenie(86%) na csfd.cz, záver filmu aký bol som čakal a bol som rád ako to skončilo, film koľko toľko uspokojil, priemer. /60%/ ()
Osmička ani zaboha nechcela aportovať a tak profesor Wilson navštívil svojho japonského priateľa Katana Wakizašiho , aby mu o Akite niečo povedal. On mu povedal, že modrá krv neaporuje a kedˇ tak, tak to musí byť veľmi špeciálna udalosť. Jedného dňa sa však profesor nevrátil a Osmička si uvedomil, že prejebal aportík a tak chodil čakať na stanicu dlhých desať rokov každý deň. Takže záver: tu neplatí staré známe " Kto si počká, ten sa dočká. " ()
Nasnáším ten film! První hodinku jsem lehce znuzeně krčila rameny a říkala si: "A co? S vlastními psy jsem si zažila a stále zažívám více zábavy." Jenže pak se to stalo a já si po zbytek stopáže připadala jak taliánská plačka, snad jen rvaní vlasů chybělo. Ne kvůli Ryčrda, toho jsem mohla okašlat, ale trochu pro jeho rodinu a hlavně pro toho čokla, pro tu nekonečně věrnou psí duši, neschopnou pochopit, jak marně čeká, až se ten slizký páníček zase objeví ve dveřích nádraží. Tudíž jsem se provzlykala k závěrečným titulkům, bez ohledu na tmu si šla ven chvíli pohrát se svou chlupatou ničitelkou, odměnit ji hrstí piškotů jen za to, že je... a teď tady uroním 4 mokré hvězdičky s dodatkem: už tenhle film nechci vidět! Taky by na něj neměl koukat nikdo s vlažným či negativním přístupem k šelmám psovitým. 75% A mimochodem, Hačiho styl vítání má moje psice důrazně zakázán; nejsem vůbec nadšená, když dostanu blátivý kopanec do žeber. ()
Veľmi pekný príbeh o láske k zvieraťu. Zvieratá na rozdiel od ľudí nekalkulujú, a takúto lásku desaťnásobne vrátia a sú pritom oddanejší a vernejší ako mnohí z nás. Možno to trošku hralo na city diváka, ale fungovalo to, emotívna stránka snímku už veľmi skoro vystrelila skoro na vrchol a tam sa už udržala. Film plný nezištnej lásky, ktorý za pozretie určite stojí. 85/100 ()
Poslední půlhodina = permanentní ždímačka slz. Na to je třeba být připravený, nemáte-li srdce z kamene. Hachiko má vše, co výborný, upřímně dojemný dramatický snímek potřebuje: sympatického hlavního hrdinu (pes), sympatického sekundanta (Gere), bááječnou hudbu, přijatelnou stopáž, a... je to přece podle skutečnosti! ()
Galéria (28)
Zaujímavosti (26)
- Richard Gere a Jason Alexander si spolu zahrali už vo filme Pretty Woman (1990). (croxika)
- Film obsahuje model diaľkového ovládača televízora, ktorý nebol dostupný v 90. rokoch, v ktorých sa má príbeh odohrávať. (Arsenal83)
- V médiích se objevilo upozornění pro fanoušky tohoto filmu: "Nekupujte Hačika!" Jednalo se o varování, že by si lidé neměli pořizovat plemeno Akita inu jen proto, že se jim líbil filmový představitel. Tato rasa je velmi sebevědomá a tvrdohlavá, proto by měla patřit do rukou lidem majícím s takovými psy zkušenosti, nebo se alespoň na jeho pořízení velmi dobře připraví. Podobný případ, kdy si lidé pořizovali oblíbenou rasu z rozmaru, se týkal filmu 101 dalmatinů (1996). (karolina.val)
Reklama