Kuskus
La Graine et le mulet
The Secret of the Grain
Réžia:
Abdellatif KechicheScenár:
Abdellatif KechicheKamera:
Lubomir BakchevHrajú:
Habib Boufares, Hafsia Herzi, Sabrina Ouazani, Mélèze Bouzid, Henri Cohen, Jeanne Corporon, Bruno Lochet, Olivier Loustau, Carole Franck, Benhaïssa Ahouari (viac)Obsahy(1)
Strhujúci príbeh zo všedného života maghrebskej komunity vo Francúzsku verne vykresľujúci zložité charaktery ľudí z etnicky zmiešanej rodiny. Starnúci lodiarsky robotník, ktorý prišiel o prácu, sa chce ešte raz naposledy „sizyfovsky“ pokúsiť o zázrak a zabezpečiť svoju početnú rodinu – otvorením reštaurácie na opravenej starej lodi. Napriek rôznym životným peripetiám stojí v tomto rozhodujúcom okamihu jeho rodina pri sebe a všemožne ho podporuje. Francúzsko-tuniský režisér Abdellatif Kechiche dokáže diváka sugestívne vtiahnuť do bežných problémov obyčajných ľudí, tak prirodzene pôsobia jeho hrdinovia, ktorých stvárnili prevažne neherci, improvizujúci pri sviatočnom obede, či častujúci sa šťavnatými výčitkami. Dvaapolhodinová snímka, citujúc z klasiky talianskeho neorealizmu Zlodeji bicyklov, graduje do tragicko-oslavného finále, ktoré svojím zrýchľujúcim sa rytmom a napínavou paralelnou montážou evokuje závratný tanec berúci dych... (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (12)
Budu tomu muset ještě za nějakou dobu věnovat čas, ale první kolo mne dokonale uspalo. Cítím z filmu potenciál, který dokonale zabil kameraman a nezáživné dialogy v první půli. Výstup dcery z konzervárny v kuchyni mě skoro odradil film nedokoukat. Pak už jsem nebyla schopna se chytnout i když druhá půle byla o něco záživnější. Zatím na dva a půl . ()
Film, ktorý získal na medzinárodnom festivale frankofónneho filmu v Bratislave viacero ocenení. Veľmi zaujímavo a komplexne vykreslené vzťahy i problémy "bežných" ľudí. Príbeh o mužovi, ktorí sa i vo veku 61 rokov a strate dlhoročnej práce rozhodne ešte raz vzdorovať. V prostredí ktoré sa mu stalo domovom presvedčiť nielen najbližších, ale i množstvo ostatných. Druhá polovica filmu sa odohráva v pomyselnom napätí. Ešte nič nie je rozhodnuté, treba urobiť dojem a hostia čakajú.... Vďaka tomuto filmu viem, presne ako sa cítili. Čakali sme všetci s nimi. Čakali sme veľmi, veľmi dlho. V kine sa dalo pozorovať, ako stúpa v divákoch nedočkavosť. Tým na plátne mal aspoň kto nalievať, nám nie. Ak zámerom režiséra bolo preniesť dej do reálneho času a nastaviť ho jedna k jednej, aby simuloval pocity deja v divákoch, klobúk dolu. To sa určite podarilo. No pozerať tento film od 5 do 8 rána a po predchádzajúcich 4 filmoch, ktorých spoločnou charakteristikou bola rozvláčnosť deja nikomu neodporúčam! Nechávam si rezervu na vzhliadnutie s čistou hlavou a keďže tento film vo mne stopy určite zanechal dávam 70%. ()
Kuskus je film "k nakousnutí"... nejen že se v něm prolíná doslova vůně moře, mořských ryb, kuskusu s arabskou hudbou a kulturou, ale scénář několikrát "nakousne" ožehavé problémy maghrebské komunity ve francouzském prostředí... vše staví do určitého kontrastu, který člověka donutí zamyslet se na klady i zápory... zkrátka je to takový dobře a chutně namíchaný kuskus, jejž stojí za to ochutnat a nechat se unášet jeho rozmanintou chutí... ()
Nadprůměrná ukázka sociálního realismu, žalozpěv nad rozkladem velké rodiny a dostaveníčko náušnic(ím). Jedinou slabinou tohoto lidského, dojemného, občas humorného i nečekaně napínavého snímku je jeho přílišná délka. Režisérovi šlo spíš o črtání lidských povah, vztahů a společenských souvislostí než o příběh ; proto kamera přelétá z jedné nepěstěné, věrohodné, zajímavé tváře na druhou, beze spěchu s nimi prožívá rodinný oběd (nekonečné orgie bezprostřednosti musí milovníci akce nutně vnímat jako hozenou rukavici), jednání na úřadech, klábosení staříků na nábřeží.... Břišní tanec okouzlující Rym (herecká začátečnice Hafsia Herzi drží pohromadě celou Kechichovu sborovou skladbu) za doprovodu šesti důchodců ve smyslovosti předčí nejlepší hudební čísla ve filmech Tonyho Gatlifa ; já ale cítil srdce "Kuskusu" tam, kde se dívčiny slzy odrážely v okenní tabulce. ()
Film, u ktorého sa i tým najkľudnejším povahám bude chcieť skočiť do deja a niekomu tam streliť po papuli! Mne sa chcelo hned' v prvej polovici filmu, kde sa nič iné nerobí, len žerie a rozpráva s plnými hubami. No na porazenie! Ale to nič nie je oproti tomu, čo vás bude čakať na konci... Tam by som to už rúbal po rade! ()
Reklama