Důvěrnosti

Čekala jsem buď zneužívání nebo nymfomanku -tak to od začátku vyznívalo. Nedalo se z toho vybrat vůbec nic :( Dcera nějak moc divoká -otec rasista i když je sám rasisticky posuzován -soused pedofil -sousedka hned sociální pracovnice .....no ..trochu moc od všeho. Nakonec nevím, koho bych měla politovat a koho ne :) (03.02.2014)

Tento snímek mě velmi překvapil. Nic jsem od toho nečekala a dostala jsem drama o sexuálním dospívání dívky, kde hlavní herečka podala velmi slušný výkon a myslím, že o ní ještě uslyšíme. Nejšokující na celém příběhu je, že dívence je pouhých 13 let, když začíná svůj sexuální život. Film si nehraje na mravokárce, nezobrazuje žádné zbytečné emoční výbuchy a spíše nechává diváka, aby si na zobrazené záležitosti udělal vlastní názor. (22.07.2009)

Z Dôverností možno nebudete vedieť, čo si odniesť a čo má z nich vyplynúť, ale to je myslím paradoxne ich najvačším tromfom, pretože z klasických aj menej klasických životných situácií tiež častokrát nevieme, čo si odniesť, ony sa len dejú. Ak je Váš otec paranoidný, matka sebecká, sused nadržaný a priateľ ešte nedozrel, neviete potom, kde máte hľadať vzor, tak je najjednoduchšie sa sústrediť na vlastnú sexualitu. Dôvernosti sú myslím filmom, ktorý ukazuje, že intímne záležitosti sú pre ľudí dôležitejšie, ako problémy spoločenské, takže rasizmus alebo politické názory idú, pokiaľ sa jedná o vzťahy, nakoniec bokom. Podľa akého kľúča máme posudzovať, či je človek dobrý, alebo zlý? To je otázka, ktorá asi bude najviac rezonovať v divákovi po skončení filmu. (15.08.2013)

Tak to bolo veru dosť intímne, ale zároveň aj zvrátené. Všetko sa to točilo okolo 13-ročnej Jasiry a jej prvého objavovania predčasnej dospelosti. Celý príbeh sa odohráva na predmestí Houstonu, kde sa v zaujímavom susedstve napokon vyvinie množstvo nečakaných udalostí, ktoré navždy ovplyvnia vývoj Jasiry. Veľmi zaujímavé bolo najmä to koľko rôznych vplyvov tu na ňu pôsobilo a každý svojim spôsobom inak. Ten jej otec bol ale riadne drsný, keď rozhodoval o všetkom za ňu - niet sa čo diviť, že potom sa ešte viac snažila vzoprieť. Zaujímavý film svojim príbehom aj ideou, ale keď sa to tak vezme z pohľadu posolstva a samotného spracovania, tak to bol len priemer. (27.06.2013)

Hľadám nejaký 2 * komentár a nič nevidím. Zo všetkých hodnotení sú 3 2*, inak všetko nad. Som presvedčený, že krátke komentáre sú účinnejšie (vďaka Roberte), ale tu to proste inak nejde (prepáč Roberte). Čo sa nám pán Ball, scenárista fenomenálnej Americkej krásy, snaží povedať ? Ďalšia otázka - čo a akým sposobom ? Americká krása je len jedna a na jej úspechu a výnimočnosti má zásadný podiel pán Mendes na stoličke režiséra a jeho oko. Pretože hoc má scenár Nothing is private potenciál AK, musel by byť, podľa mňa, uchopený úplne inak...toto bude fakt dlhé...13ročná Jasira chtiac nechtiac funguje medzi šialenou matkou a až psychopatickým otcom ako zvláštny katalyzátor frustrácií a dogmat ich oboch. V satelitne posobiacom mestečku, kde sa usadil jej otec, nájde viacej vzrušenia všetkého druhu a tu sledujeme zopár mesiacov jej života. Odpanenie, opakované (nechcené i ponúknuté oholenie), niekoľko faciek, neskutočne veľa orgazmov (lucky her). Pán Ball nemal moc šťastia v rozhodovaní, čomu dať prednosť a /ne/vedome do toho zatiahol i nás. Neviete, či sa máte smiať, či máte byť znechutení, či máte Jasiru ľutovať, či to myslí autor vážne alebo si z Vás robí srandu. Čo v AK fungovalo, a že tu boli všetky tieto roviny, tu sa rozpadá práve v tieni svojho predchodcu, na ktorého tak výrazne titul odkazuje - hudba T.Newmana je identická, kamera snímajúca prostredie, kde sa príbeh odohráva taktiež. Summer Bishil je heavenly creature, dokonalá vo svojej zmätenosti, dostatočne rajcovná, ale stále - je život 13ročných takýto ? Čím to je ? Prostredím, z ktorého pochádza, matkou ktorá nevie čo so sebou, bigotným otcom (mimochodom skvele zahraným S.Headleym) ?? A tu mi napadá ďalšia vec, film sa tak naliehavo chce dotýkať témy odlišností národov, v tejto dobe, prečo teda "provokuje" jednostrannosťou, prečo otec nemá jediné pozitívum? Takmer všetkým postavám chýba prepracovanosť, a tak ako najdoveryhodnejšia ostáva postava Aaarona Eckharta, ktorý ale nedostáva dostatok priestoru ( ČO JE ale z podstaty jeho "miesta na slnku" DOBRE kvoli nevyrovnanosti a zmätenosti scenára a dramaturgie). A Toni Collette s postavou, ktorá nám hovorí čo? Že i vo svete divností existujú proste čisté duše, ktoré chcú mať istotu, že si nebudú musieť nikdy v živote nič vyčítať? Jasné, ale nech nie sú tak biele. Fakt nevyužitý potenciál že až...takže moje sumárum: príliš zmätku na jeden film, som zvyknutý na iné divnosti, mám pre ne pochopenie a viem si ich užiť ( napr. Happiness), ale myslím si, že pán Ball mal prenechať réžiu niekomu inému a mohol som hviezdičkovať úplne inak. Vo všetkej tejto zmätenosti ale verím v svetlé filmové zajtrajšky (čo je očividne i prípad autorov, ten záver je gýčovina sama). Prepáč Toni, prvá 2 Tvojej filmografie ! PS: A ak chceme byť "politickí", prečo nie sposobom, akým nám to predkladá film The Visitor. Všetky výhrady, ktoré som našiel v komentároch k tomuto filmu mi prídu po tejto 2hodinovej skúsenosti neadekvátne ! (02.06.2009)