Putovanie s pravekými monštrami

Toto je naše Země před 4 miliardami 400 miliony let. Je to planeta plná toxických látek, na které život nemá nejmenší šanci. Potom se ale náhle všechno změnilo. Do Země narazila další planeta... Thea. Materiál obou se po nárazu spojil a dal vzniknout novému kosmickému tělesu - Zemi, jakou ji známe dnes. Theu máme dodnes pod našima nohama... a její menší část nám pluje nad hlavou. Ano, je to náš Měsíc. Z kosmického hlediska brzy poté se zformovaly na Zemi oceány a vytvořily se tak podmínky pro vznik života. Začínalo se rozhodovat o tom, kdo bude jednou na Modré planetě vládnout.

Trojdielny dokumentárny seriál nás zavedie do doby vzniku našej planéty. Priblíži nám vznik a vývoj života na Zemi, jej prvých obyvateľov, ktorí svojím príšerným vzhľadom vzbudzujú strach a hrôzu. Postupný vývoj týchto bizarných tvorov vytvoril základný plán nielen pre naše telo, ale i pre všetko živé v súčasnosti.
1. časť  Pred 530 miliónmi rokov na súši našej planéty nič nežilo, no v oceánoch bola situácia celkom iná. Život sa tu pomalým a rovnomerným tempom vyvíjal už milióny rokov. Moria sa hmýrili jednoduchými tvormi s mäkkým telom a naslepo sa nechávali unášať prúdmi. V pobrežných plytčinách sa evolúcia začala v tých časoch zrýchlovať. Dravce sa po prvý raz zahrýzajú do svojej koristi. Jedným z prvých superpredátoro na zemi bol Anomalocaris. Táto obluda vďačila za svoj úspech úžasnému evolučnému míľniku - očiam. Na prvý pohľad vyzerali zvláštne, ale neboli ničím výnimočné. Oči sa vyvinuli aj mnohým iným morským predátorom. A takisto ich koristiam. Dôsledky boli ďalekosiahle. Schopnosť v idieť a reagovať na nepriateteľa odštartovali "preteky v zbrojení" medzi lovcami a lovenými. Tento zápas pokračuje dodnes a je najdôležitejšou silou, ktorá ovpyvňuje rozmanitosť života.
2. časť  Praryby, naši najstarší predkovia, postupne unikli svojim opancierovaným nepriateľom, článkonožcom. Vyvinuli sa u nich končatiny a pľúca a prvý raz vystúpili na suchú zem. Nevzďalovali sa však príliš ďaleko od zradných vôd. Naši obojživelní predkovia spravili ďalší obrovský pokrok. Vyvinuli sa z nich prvé plazy. Museli sa však postaviť iným obrom - obludám, ktoré miesta okolo vodných plôch považovali za svoje územie. Ich zrod umožnili rozsiahle močiarne lesy, ktoré pred 300 miliónmi rokov pokrývali väčšiu časť Zeme. Viac ako jeho tretinu vzduchu tvoril v týchto častiach sveta kyslík. Bolo ho oveľa viac než kedykoľvek v histórii Zeme. Na kyslík bohatá atmosféra tak umožnila evolúciu nových, ozrutných dravcov. Článkonožce sa vrátili. Boj o nové územia na Zemi ďalej pokračoval na súši.
3. časť  Po miliónoch rokoch evolúcia naši vzdialení predkovia zaplnili oceány, aby neskôr vyliezli na suchú zem. V močiaroch vzdorovali obrovskému hmyzu, až sa vyvinuli do obrovských, po zuby ozbrojených foriem plazov. V určitom období vývoja sa všetky kontinenty na Zemi spojili do jedného cesku a vytvorili gigantickú pevninu zvanú Pangea. Boj, ktorý živočíchy tak dlho zvádzali, začal byť viac než len zápasom medzi predátorom a korisťou. Celá planéta totiž vstúpila do krízy - masívny nárast vulkanickej aktivity začína prehrievať atmosféru. S takými vysokými teplotami sa ešte život na Zemi nestretol. Púšte sa každým roko stále viac rozširovali. Globálne sucho začalo vymázavať milióny roky evolúcie. Postupne spôsobí vyhladenie 90 % života na Zemi. (oficiálny text distribútora)