The Good Life
Réžia:
Stephen BerraKamera:
Patrice Lucien CochetHudba:
Don DavisHrajú:
Mark Webber, Zooey Deschanel, Harry Dean Stanton, Bill Paxton, Chris Klein, Patrick Fugit, Drea de Matteo, Bruce McGill, Donal Logue, Darcy Fehr, Deborah Rush (viac)Obsahy(1)
Jason (Mark Webber) pracuje ťažko deň čo deň na benzínovej pumpu za mizerný plat. Po večeroch pomáha svojmu senilnému priateľovi Gusovi (Harry Dean Stanton) v jeho kine premietať staré klasické filmy. Musí sa tiež starať o mamu, pretože jeho otec spáchal samovraždu a nič, okrem darčeka pre syna, ktorý sa Jason obáva otvoriť, po sebe nezanechal. Jeho život plný ťažkej práce a márneho snaženia o platenie účtov sa zmení, keď jedného dňa stretne v kine zvláštnu a záhadnú Frances (Zooey Deschanel). Pomáhajú si v ťažkých chvíľach života, ktorým sa snažia prepletať. Sú si oporou, zbližujú sa, stávajú sa z nich spriaznené duše. Ale veci nemusia byť také, ako sa zdajú. (Resty)
(viac)Recenzie (40)
Jednoduchý melancholický príbeh z peknou pointou na konci. Vynikajúci scenar, réžia kamera herci..tomuto filmu nemôžem nič vytknúť, zaslúžených 5*. Musí sa ale strafiť do nálady, ťažko ho niekto ocení po aktívnom letnom dni. Film ako stvorený pre dlhé jesenné večery. btw jeden z najlepších a najopomínanejších filmov, v akom kedy hrala Zooey. ()
To že úplne všetky postavy v tomto filme musia byt nejakym sposobom divne ma strasne iritovalo a uplne to narusilo taku tu civilnu a pohodovu atmosferu aku zvyknu tieto pomalé drámy mať. Vďaka tomu sa autorom vôbec nepodarilo ma vtiahnut do deja a už po chvíli som mal chuť film vypnúť. Pritom pri kvalitných filmoch tohto typu si obyčajne prajem, aby aj napriek pomalému tempu, trvali dlhšie. ()
Ja len dúfam, že hneď ako Jason vystúpil z toho autobusu, tak mu začal skutočne dobrý život. Pretože ten, ktorý sme mali možnosť vidieť nebol bohviečo. Smutný až depresívny film, presne tak, ako to mám rada. Každá postava mala svoje miesto v príbehu, pomalá muzika to pekne doplnila a tá Jasonova - život do žíl vlievajúca - záverečná myšlienka bola fantastickou bodkou na záver. Páčilo sa veľmi. 4,5* ()
Uf, tak toto bola nečakaná nálož depresie a clivoty. Zvláštna zmes nostalgie a melanchólie sa vlastne tiahne celým filmom a nájdeme ju tu všade - v postavách, v prostredí, ale napr. i v tom, akým spôsobom bol príbeh prerozprávaný. Skrátka celá obsahová i pocitová konštrukcia snímku bola jedno veľké depresívne divadlo, ktoré teda riadne zatriaslo mojim vnútrom. Tu nešlo iba o hlavnú postavu a jej bezútešný, smutný život, kedy mal človek pocit, že nech urobí chalanisko hocičo, aj tak to dopadne zle, ale niečo podobné vlastne prežívala každá postava vo filme. Hlavne chudák Gus. Napríklad jeho posledné momenty, tak tie boli teda po pocitovej stránke neskutočne geniálne vykreslené. No a ešte keď sa do toho zamontoval Chaplin... páni, to bola ale riadna pocitová nálož. O obsahovej stránke sa dá vlastne povedať to isté - majstrovsky napísaný scenár, a čo je hlavné, je plný tak krásnych a pritom jednoduchých myšlienok, až z toho človeka príjemne mrazí. Ešte dlho po filme veru bolo nad čím premýšľať. S. Berrovi sa podarila jedna ohromne geniálna záležitosť, klobúk dole. ()
The brain has enough oxygen to support full awareness for 10 to 15 seconds after the heart is destroyed. Go for the head. A lifetime full of pain, who needs 10 to 15 seconds more? Hodně pomalý rozjezd, ale o to lepší je finále. Závěrečný proslov opravdu stojí zato. Ty věty o prvním a posledním krůčku, které vymezují naše životy... Určitě tenhle film stojí za minimálně dvojí zkouknutí. ()
Reklama