Recenzie (1)
Cez porovnanie životných osudov matky a syna k vlastnej sebaprojekcii. Prvú polovicu osobného dokumentu tvorí výpoveď režisérovej mamy, deportovanej sovietmi po oslobodení Poľska v r. 1945 na Sibír. Opis strastiplnej anabázy bolesti, ťažkej práce v neustálej zime, a neľudských podmienok je v kontraste so statickou kamerou, zaznamenávajúcou tvár a gestá ženy, ktorá sa napriek odstupu nevyrovnala s prežitým utrpením. Po zhruba hodine spomínanie matky nahrádza dynamická koláž spomienok na zrod a fungovanie newyorského punk a undergroundového hnutia. Tvoria ju zábery z režisérových predchádzajúcich filmov (spočiatku nakrúcal porná, pokračoval v dokumentovaní subkultúrnej scény). Defilé množstva svojráznych týpkov v škále od exhibujúceho masochistu v pokročilom veku, až po skatebordového muzikantského feťáka, ktorého smutný osud lemuje druhú časť filmu. Autorský komentár režiséra si všíma zaujímavé súvislosti a dôvody, ktoré ho viedli k zaradeniu sa medzi podzemníkov (snaha vyrovnať sa cez extrémy matke, ktorá si nepotrebovala vďaka prežitej minulosti potrebu dokazovať si svoje miesto na svete). Podľa režiséra je život všetkých z nás obklopený všeobjímacou lžou a klamlivým zastieraním skutočnosti, pred ktorým sa dá uniknúť iba únikom do undergroundu (akoby návrat k slávnej Duchampovej vete "Naozajstný umelec dneška prejde do undergroundu"). Dôkazom uvedeného je napr. otvorená autenticita dokumentu samotného so silným emociálnym dopadom, spôsobeným zrejme porovnaním dvoch tak šokantných životov na hrane, tak odlišných a predsa si v niečom blízkych. Bonbónikom navyše môžu byť nastolené zaujímavé úvahy o vzťahu rodičov a potomkov vo svetle ich konaní alebo o miere autenticity vlastného života. ()