Strážcovia

Where´s the american dream pýta sa vydesený divák so Sovou. „It became true !“ kričí nadšený divák a s radosťou to šije s Komediantom z brokovnice do neposlušných občanov. Nie som veľmi veľkým priaznivcom spasiteľského archetypu a komiksovej estetiky na ňom založenej, mám radšej dekonštrukcie zažitých prvkov a postupov žánru. A tak je pre mňa správňák Superman, Batman či Spiderman absolútne nezaujímavou postavou (tých prenechám ľuďom čo svet radi čiernobielo) a vytešujem sa z konzervatívno-fašistického pravičiarskeho prasaťa Rohrschacha, pragmatického otca novej doby Adriana, nihilistického psychopata Komedianta, sexi Silk Specter Jr., uvážlivého Sovu a nadčloveka s nadľudskými problémami Dr. Manhattana. Táto zberba je totiž zrelá nie na boj so „zlom“ ale na kreslo u psychiatra. Alan Moore ft. Zack Snyder poriadne otriasli komiksovým žánrom, vysmiali sa mu, popreli ho a Snyder sa po fašistickej 300 rehabilitoval impozantným komplexným a formálne vyzretým filmom. Už od majstrovských titulkov, z ktorých pozorný divák vyčíta mnohé detaily potrebné pre pobratie neskoršieho deja a vzťahov medzi postavami, Snyder dávkuje neuveriteľné množstvo efektných obrazových vychytávok, ktoré majú v rámci kompozície scény i svoje opodstatnenie a preto nepôsobia len samoúčelne, ako neustále opakovanie spomaľovačiek v 300. Mooreovu predlohu som nečítal takže i z pohľadu príbehu môžem hodnotiť len kinoverziu a directors cut. Prvú výčitku budem mať len v tom ohľade, že bez naračnej štruktúry plnej retrospektív z minulosti postáv odhaľujúcich ich charaktery, by bol dej jednoduchý ako facka. Samozrejme, vyčítať komiksu, že je príbehovo jednoduchý je ako vyčítať Biblii že má prikázania. Druhou a poslednou je temer okamžitá divácka identifikácia „zlouna“ hoci tu nejde o antagonistu v pravom slova zmysle. Čo však robí Watchmenov nezabudnuteľnými je ich myšlienkový presah a postupné odhaľovanie vnútra väčšinou uzavretých postáv (výnimkou práve Dr. Manhattan), ktoré z nich na rozdiel od naleštených klasických superheroes robí skôr či neskôr len zmätené ľudské monštrá jednajúce skratovito a nie práve humánne. Alternatívna budúcnosť, v ktorej U.S. and Ej vyhrali Vietnam, Nixon bol zvolený tretíkrát za prezidenta a jediné, čo drží ZSSR od jadrového útoku je „overhuman“ (nechcem použiť „nadčloveka“ aby to nevyzenlo ako parafráza Nietzscheho, pretože táto postava ďaleko presahuje možnosti N. nadčloveka) pobehujúci spoločensky nekorektne s odhaleným modrým bimbasom je dostatočne zaujímavá i komická ako prostredie pre rozvíjanie myšlienok o tom, ako „spoločný nepriateľ“ dokázal vždy zjednotiť rozhádané strany, aby v strachu uzatvorili mier a spojenectvo. Z Watchmenov robí z hľadiska príbehu vo svete komiksu unikát najmä ich nejednoznačnosť, odsúdenie „ideológií“ a dôraz na pragmatizmus a popretie „ľudskej“ stránky superhrdinov na úkor ich psychopatickej roviny. Z formálnej stránky sa okrem až fincherovsky temnej atmosféry môžme vytešovať zo zložito vyrozprávaného príbehu s matematicky presne rozloženými retrospektívami slúžiacimi príbehu a bombastického vizuálu s perfektne vybranou dobovou hudbou, tu ironicky tu ikonicky podfarbujúcou jednotlivé scény. Watchmen sú skrátka komiks, ktorý už nie je tak celkom komiksom a odmysliac si smiešne oblečky hrdinov, pobral by som ich celkom ako sci fi alternatívnu históriu skutočnosti.10/ 10 P.S. Veľký kandidát na Film roka, viac než vážny súper pre Oshiiho Sky Crawlers. (23.09.2009) (menej) (viac)

Po zhliadnuti Watchmen som si este vyraznejsie uvedomil limity filmoveho Sin City a 300 aj vdaka podstatnemu faktoru, ktorym je pribehova jednoduchost az plochost papierovej predlohy. Film Watchmen ma nastastie predlohu, ktora svojou kosatostou a obsahom tem ponuka obrovske pole na uvahy a zapojenie mozgu aj inak, nez cisto koncentraciou na "audiovizual co najviac sa snaziaci kopirovat predlohu" (a preto Sin City i 300 mi uz od polovice nemali moc co noveho ponuknut). Film Watchmen je velmi doslednou adaptaciou (dalo by sa povedat, ze mozno az adopciou) svojej predlohy a tak na pracu Snydera a jeho tim mozno pozerat vseobecne z dvoch pohladov. __________Jednak tu moze byt povzdych, ze nic nove do filmoveho sveta Watchmenov nepriniesol a ze ide "iba" o preklopenie pribehu na ine medium. Aj vo filme su tak vsetky hlavne motivy a podtexty, ktore ma predloha - demytizacia hrdinov, ich pribeh sluziaci iba ako odrazovy mostik pre popisanie sirsich problemov - od politiky statu az po jej vplyv na stav nasej planety a posobenia ludi na nej celkovo. __________ Na druhej strane si vsak mozme radostne oddychnut, ze filmari nic podstatne nevynechali a ze prave, hoc pracovali s tak na myslienky bohatou latkou, bolo tu aj riziko, ze to cele zmrvia o to vacsmi. Ako optimista beriem tuto druhu alternativu, hoc s nou ida ruka v ruke poznanie, kde Snyder sam a jeho tim ma limity. Najvacsie klady filmu su totiz zasluhou Alana Moorea a jeho predlohy. Snyder nastastie iba nepatrne pozmenuje urcite veci voci predlohe a vacsinou su akceptovatelne. ____________ Vynimkou je vsak posledna polhodina - t.j. zaver a dovetok. Oproti predlohe neprijde sice k ziadnemu dolezitemu vyznamovemu posunu, ovsem obrazne povedane, zatial co predloha k silnemu zaveru vybudovala velkoprudovu dialnicu, tak film si k nemu vystaval uzku a zaprasenu polnu cesticku. Nasledky konania "vy-viete-koho" (ktory mimochodom bol o nahlad do svojej minulosti oproti ostatnym postavam najviac ochudobneny - co je skoda a je to citelne v klimaxe. Snad to napravi DC verzia), resp. jeho planu nemaju vo filmovej podobe pre mna ani zdaleka tak patricne opodstatnenie ako v predlohe, nehovoriac o tom, ze v dovetku v rozhovore medzi dvoma postavami - muzou a zenou, zaznie jedna myslienka, ktora odporuje tomu, co bolo pricinou zaveru a vyustenia pribehu do jeho doby. Jednoducho, dovetok ide z casti proti logike zaveru (co som postrehol nielen ja, ako clovek, ktory predlohu pozna z viacnasobneho precitania, ale aj kolega v sale, predlohou nedotknuty). ______________ Snyderov najvacsi prinos tak ostava paradoxne vernost predlohe (t.j. ze sa nesnazil zmenit toho este viac, pretoze nasledky mohli byt ovela kastrofalnejsie) a nepochybne v style. Spojenie jednotlivych vyjavov znamych z predlohy do pohybu je funkcne, akcne sceny natocene vyborne - prehladne ciste a dynamicke zaroven, vacsina hercov obstojna, ak nie priam vyborna (Rorschach) a som maximalne spokojny aj s vyberom doboveho hudobneho doprovodu. _________________Film tak vo vysledku spolahlivo funguje ako trailer na komixovu predlohu pre cloveka (znameho), ktory ju necital a nesiel prednostne na film s tym, ze uvidi coolovu akcnu sekanicu a dokazal spolahlivo do deja a atmosferou pohltit i mna, ktory predlohu povazuje za bezchybne nadcasove dielo. (03.03.2009) (menej) (viac)