Réžia:
Aki KaurismäkiScenár:
Aki KaurismäkiKamera:
Timo SalminenHrajú:
Janne Hyytiäinen, Maria Järvenhelmi, Maria Heiskanen, Ilkka Koivula, Sergej Doudko, Andrei Gennadiev, Arturas Pozdniakovas, Matti Onnismaa, Sulevi Peltola (viac)Obsahy(1)
Koistinen sa zamestná ako nočný strážca v helsinskej bezpečnostnej agentúre. Každodennú rutinu mlčanlivého muža drasticky naruší krásna, ale ľadovo chladná blondínka Mirja, ktorá mu zlomí srdce a zatiahne ho do sveta zločinu. Ďalšou ženou v Koistinenovom živote je nenápadná Aila, ktorá sa mu pokúša pomôcť. (STV)
Videá (1)
Recenzie (88)
Tak první setkání s klasikem mé oblíbené země nedopadlo zrovna ideálně.. Dopadlo vlastně velmi velmi rozpačitě.. Minimalistický styl a statické herectví mě tu zrovna nenadchly, neboť příběh, který Kaurismäki napsal, po emocích vyjádřených hereckými prostředky přímo žadoní.. Celou dobu jsem se snažil ve scénách najít cosi navíc, nějaký skrytý smysl či poselství celého filmu, nicméně mi to zůstalo skryté, a tak jsem se i přes krátkou stopáž začal nudit.. Na druhou stranu musím vyzdvihnout všudypřítomnou depresi, utrpení osamělosti a chlad, které z filmu sálají na míle daleko.. Obrazová kompozice také velmi slušná.. I tak mi ale "Světla v soumraku" nesedly a další seznámení s Kaurismäkim odkládám na neurčito.. ()
Po filmu Juha teprve druhé setkání. Opět nádherně groteskní a tragické zároveň. Záměrná jednoduchost, zobrazující charakterovou odlišnost zúčastněných, monotónní až robotický Koistinenův projev a zdánlivě absurdní dialogy. I to je v mých očích ta správná filmová cesta, v podání Kaurismäkiho rozhodně. Nabízí zde vynikající obraz antihrdiny, který jakoby předem počítal a souhlasil se vším, co se kolem něj děje, stává se z něj živý obraz i zrcadlo svého okolí, v němž se mísí zrada a lidská pomoc. ()
Mechanické odcudzenie jednotlivcov ako dôsledok postupného zániku pút tvorených tradičnými komunitami (rodina, nezištné priateľstvá). Všetko v mene "slobody" a hesiel o nutnosti individuálnych postupov. Kaurismäki príbeh o vykorenení a využívaní poňal ako minimalistickú, no štýlovo vybrúsenú smutnú milostnú drámu mladého nočného strážnika. Kamera uchvacujúco zachytila postavy ako strnulé portréty vystupujúce z kontrastne čierneho pozadia. Hustnúci smútok mechanizovanej roboty, tichého bytu a zafajčených barov dotvárajú prevažne posmutnelé melódie. Zložito nastavené spoločenské pravidlá neumožňujú hrdinovi vymaniť sa z podradného postavenia (pokus o podnikanie). Osamotene blúdi nocou. Náhla zmena v podobe očarujúcej krásky nezaváňa kóšer citmi, ale zúfalý samotár chce veriť, že našiel tú pravú. Raz však darmo: moc patrí bezškrupulóznym podvodníkom a ich kurvám, ktorých súcit končí v korení sa bohatstvu a moci. Stále ponurejší a trpkejší Kaurismäki nemá ilúzie o súčasnom svete, napriek tomu ponúka istú, i keď malú, nádej na obnovu vzťahov ich znovuvybudovaním zdola (Muž z minulosti), či v spoločensky rovnocennom prostredí. ()
Nemôžem povedať, že by som súhlasil s konaním tohto akéhosi antihrdiny, no opäť tu je raz pekný príklad perfektnej réžie zameranej na psychológiu hlavnej postavy. Nočný ochrankár Koistinen vás veľmi rýchlo opantá a v závere ho dokonca má chuť človek aj poľutovať. Nie všetky scény síce zaujali, ale na nadpriemer to určite stačí. 75/100 ()
Moje prvé stretnutie s Kaurismakim... Bol som šokovaný. Vizuálna a kompozičná sránka dokonalá, (ne)herectvo očarujúce... Príbeh trochu v atmosferickom štýle Hitchcockovho VERTIGA osekaný na holú podstatu - praimočiare konanie postav, ktoré nech by konali akokoľvek "uveriteľnejšie", výsledok by bol rovnaký... "Kamené tváre" ma skrátka dostali a doteraz nechápem ako to, že z tých postáv dýchalo toľko života... ()
Galéria (30)
Zaujímavosti (1)
- Finsko zamýšlelo nominovat film na Oscara, režisér Kaurismaki však účast z protestu vůči americké politice na Blízkém východě odmítl. (Hans.)
Reklama