Grbavica

Jasmila Zbanić ťaží zo silnej témy, neexperimentuje s technikami rozprávania, nevyráža dych obrazom, hudobnú zložku vynecháva úplne. Nepotrebuje inovovať, aby film zapôsobil. Dokáže vystihnúť jadro vypätých scén, realistické dialógy sú sprevádzané celkom prirodzeným konaním a spolu s minimalistickým herectvom (Mirjana Karanović!) autenticitu filmu ešte umocňujú. Najčastejšie býva Grbavici vyčítaná jednostrannosť nazerania na balkánsky vojenský konflikt. Môže však ísť o autorský zámer. Prioritne totiž film zobrazuje príbeh ženy, ktorá vojnu prežila, je ňou navždy poznačená a ako taká má na jednostranné nazeranie nepopierateľné právo. Kto ho nehodlá uznať, má právo mať s filmom problém. (12.04.2008)

Film je postaven na očekávaném soucitu, ale pokud ho zbavíte poválečné aury drsného světa zbude sice dojemný, ale nedlouhý příběh s očekávaným průběhem, nutící diváka sledovat jen ze zvědavosti o původu otce. K tomu si přičtěte neskutečně nesympatickou holčičku v hlavní roli a horší hodnocení je na světě. (13.02.2013)

Film režisérky Jasmily Zbanic velmi úspešne rozvrátil jedno nemenné tabu. Tabu rozprávania o vojnových zločinoch. Prehovoriť nahlas o vojnových traumách dnes, po rokoch od skončenia vojny, je problém nielen Bosny a Hercegoviny ale aj ostatných krajín bývalej Juhoslávie. Film má niekoľko silných momentov a hrdinky spejú k dramatickému bodu, v ktorom sa definitívne zmyje zásterka a nepríjemná pravda vypláva na povrch. Príbeh je síce predvídateľný už od začiatku, ale vďaka výborným hereckým výkonom a silnej atmosfére sa filmu darí udržovať pozornosť až do konca. Jednoduchej príbehovej línii vypomáha pár vedľajších motívov, ktoré ale niesu dorozprávané do konca. Vyznenie hlavnej témy a pohľad na vojnu ešte viac umocňuje prostredie zasneženého a vojnou poznačeného Sarajeva. Film vnímam ako syrovú drámu podfarbenú ponurou hudbou, ktorý mnoho vypovedá o dnešnej realite v Bosne a Hercegovine, ktorá došla k svojej samostatnosti najkrvavejšou cestou zo všetkých štátov bývalej Juhoslávie. (08.04.2008)

Hovorí sa, že americké filmy realitu prikrášľujú. Ja vravím, že európske ju zase neskutočne zhoršujú. Nedokážem sa preniesť cez poloamatérsky vizuál, množstvo účelovosti a absenciu logiky a miestami strašné herecké výkony, často spôsobené prázdnym scenárom, ktorý sa snaží niečo povedať, ale je to tak okaté, samoúčelné a natiahnuté na neskutočnú dĺžku (v pomere k obsahu), že celé to vyfučí niekde do povetria. Od filmov čakám, že budú mať aspoň jeden moment, scénu, motív, kde si poviem, že toto je tá vec, kvôli ktorej sa to točilo. Nič také Grbavica nemá. To, že film "hovorí" o vojne, nie je nič samo o sebe originálne... už by si to mohli balkánski filmári uvedomiť. (21.07.2009)

Rádoby dojemný, rozplizlý a nudný film o tom, jak jsou všichni ti ubozí Bosňáci ublížení a dodnes poznamenaní a traumatizovaní a jak se v té jejich Bosně obyčejným lidem těžce žije (i když už dlouhá léta úspěšně natahují jednu ruku pro prachy do EU a druhou ke svým muslimským souvěrcům). Vykalkulovaný tendenční blábol určený pro salónně humanistické západní publikum. Podobné ublíženecké sračky by jistě mohli točit i bosenští Srbové, kdyby na to ovšem měli žaludek a psí náturu. A vsadil bych se, že film s podobným námětem, ovšem z pohledu srbské strany, by žádného Zlatého medvěda nevyhrál... (10.06.2013)