Réžia:
Juraj NvotaScenár:
Ondrej ŠulajHudba:
Róbert MankoveckýHrajú:
Ľuboš Kostelný, Táňa Pauhofová, Dorota Nvotová, Jan Budař, Marek Geišberg, Marián Geišberg, Jana Oľhová, Petra Polnišová, Karol Spišák, Csongor Kassai (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Neďaleko veľkého mesta, niekoľko krokov od hraníc s nepriateľskou kapitalistickou krajinou v zapadákove, z ktorého cesty nevedú nikam len späť, sa začína veselý a trochu čierny príbeh o chlapíkovi, ktorý dúfal, že hudba mu pomôže z kaluže, ale namiesto toho vyváľa hudbu v blate. Bude to aj príbeh o jeho rovesníkoch, priateľoch, túžbach a snoch o slobode, ktorá bola v Československu na rozhraní sedemdesiatych a osemdesiatych rokov jednou z najvzácnejších, najlepšie strážených a najmenej dostupných hodnôt. Je to aj príbeh mladých ľudí, ktorí sa trápia s vlastnými životmi, s láskou, žiarlivosťou, pokušením. Narážajú na obmedzenia doby, v ktorej boli banány úzkym profilom a cesta za Západ nesplniteľný sen. Doby, v ktorej o všetkom rozhodovali členovia jedinej strany a v ktorej donášači informovali aj o tom, že kotolník hráva na saxofóne americkú muziku.
Jadrom príbehu troch muzikantov, ktorí sa rozhodnú dosiahnuť úspech a sebarealizáciu v hudobnom šoubiznise je tragikomický osud nadaného mladého muža, ktorý si svoj talent a možnosti uvedomuje len okrajovo, no o to jednoduchšie a divokejšie sa zaplieta do deštruktívnych vzťahov, ktorých skutočný rozmer a dosah si len postupne uvedomuje. (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (1)
Recenzie (193)
Na slovenskej stupnici 4,5 *, bez problemov. Ale aby som bol objektivny, nie je to predsa len stranka o slovenskych filmoch, su to lepsie 3. Je mi luto, ale vtipne to nebolo vobec, na to, ze to je komedia. Zahrane a zrezirovane to bolo velmi slusne (hlavne vyborny Marek Geišberg), ale ked uz mal film privlastok romanticky, nejaku tu romantiku som cakal. Nie len pichanie s Ancou Prepichovou. Celkovo: slusna slovenska melodrama. ()
MUZIKA Jurka Nvotu je fenomén. Fenomén, ktorý ťaží z toho, čím zároveň trpí : - porovnávaním s Pelíškami - ktoré je úplne logické, lichotivé, zároveň ale zaväzujúce a brániace dopriať Muzike zaslúžený obdiv. Resp. nie obdiv, ale čistú radosť z videného, pretože tie pelíšky tam stále niekde vzadu sú. Ďalej je tu vyrovnávanie sa s minulosťou presne tým nostalgickým sposobom, ktorý mnohým už nemusí prísť zaujímavý (a nostalgický). Tiež pocit (najmä pre nás, Slovákov) prehnanej kritickosti voči nám samým, tým pádom i voči filmu, ktorý sa skutočne podaril, ale akoby v nás historicky zakorenene fungovalo, že voči sebe samým musíme byť kritickí viac ako voči iným. Čo je všetko škoda a zároveň akási zvláštna zákonitosť. Resp. zákonitá škoda. Takže po krátkom entré čisto subjektívne oko, idem na to inak: nesmial som sa od srdca, usmieval som sa. I s odstupom (film som videl na Febiu) obdivujem Juraja Nvotu za vedenie hercov. Ani náznak amatérizmu, ani jedna herecky trápna scéna v zmysle - čo to bolo toto ? Presný Ľuboš Kostelný, krásna Táňa, ktorá sa síce nakoniec vyvinie zvláštne bezfarebne, ale i tak, fakt krásna (tu som vždy nekritický). A celá rodinka Oľhovcov Geišbergovcov, ktorá má jednoducho herectvo v srdci. Po Krutých radostiach sa pánu Nvotovi podaril ďalší fajný filmík, ktorý nie je dokonalý, ale čo je dokonalé ? A že vie byť dokonalosť i nudná... ()
To to ale trvalo, než si ČT uvědomila, že existuje taky něco jako slovenská tvorba a prskla to naplac. Doufám, že nezůstane jenom u jednoho vrhu, protože už jenom sama slovenština se mě krásně poslouchá a co teprve Slovenský herečky, tady byly ve větší úloze dvě, mě z Románu pro muže dobře známá Táňa Pauhofová a naopak mě zcela neznámá Dorota Nvotová a obě teda těžce žratelný. Ovšem vrcholná lahůdka je hlavní hrdina, ten tam neustále ocucová saxofon, blbě kouká a zasune do nepravý, ale byl to takovej roztomilej brouček obecnej na kterýho by se nemoh zlobit ani Stalin. Líbila mě filmová poetika, která mě při sledování Muziky zavalila i atmoška, která povyšovala můj zážitek z téhle docela zajímavé životní libůstky. ()
Nvota rozšířil řady těch, kteří jelikož nemají žádné nápady, tak si udělají srandu ze socialismu a on si to nedovolí nikdo odsoudit. Ale dovolí. Tohle byla zcela bezduchá a hlavně naprosto prázdná slátanina o ničem. Ve filmu hrály krásné slovenské holky a zněla sympatická muzika. Na reklamu by možná tyhle dva aspekty stačily, ale na film skutečně ne. ()
Príjemný pohodový slovenský film, čo je pri súčasnej produkcii v SR pocta. Maximálne vymakaná hudobná zložka filmu - prehrávka pionieských internacionál až po maďarský rock, charaktery postáv vykreslené veľmi citlivo a tak akurát, herci tiež nemohli byť lepšie zvolený. "Expertológ" na dobu komunizmu nie som už len pre rok narodenia, ale moja predstava ako to vtedy asi mohlo byť úplne vystihuje atmosféru, ktorá sa niesla celým filmom. Chybičky by sa našli (strih, Polnišová...), ale sú prehliadnuteľné. ()
Galéria (17)
Zaujímavosti (7)
- Vodáreň, kde pracuje hlavný hrdina, sa nachádza v Dúbravke. (corona)
- Kvôli filmu bol vo Vysokej pri Morave postavený štvormetrový ostatný drôt podľa dobových fotografií. Niektorým miestnym obyvateľom to spôsobilo menší šok. (corona)
- Hudbu opravdu nahráli hlavní protagonisté filmové kapely. (hippyman)
Reklama