Muzika

Čo k tomu dodať? asi len huraáa... Slovensko má talent, vlastne film (novodobý samozrejme)... Veľmi milé prekvapenie čo do prevedenia, atmosféry, hereckého prejavu... v celku nechápem, prečo to nieje "tlačené" širšej verejnosti?! Každodenné strasti reálneho života v snímku, ktorý neodsudzuje, taktiež sa na nič nehrá proste len hrá... 8/10 (17.02.2009)

To, čoho som bol svedkom pri filme 'Polčas rozpadu', to mi 'Muzika' potvrdila dvojnásobne. A pri pohľade na prostoduchú a plytkú seriálovú tvorbu a zbrojenie seriálových výplachov medzi dvoma našimi televíziami, ktoré pripomína studenú vojnu medzi USA a Ruskom, je mi až do plaču, keď si uvedomím, koľké prostriedky sa zbytočne míňajú na tie spústy bezmyšlienkových výplodov. To, čo by potrebovala naša kinematografia je oživenie s podobným výsledkom, aký dosiahol Juraj Nvota. Keď to porovnám so spomínaným filmom zo začiatku komentáru, tak herecky je to opäť na skvelej úrovni, trošku ma však zamrzela Táňa, ale ani nie tak herecky, ako slabším a nepremysleným rozvinutím jej postavy a jej správanie v daných situáciách. Inak Marek Geiberg znova spásonosne zachraňoval film po nekonvenčnej stránke, jeho prirodzený talent je na míle viditeľný. Svoje najlepšie režisérske kúsky predviedol aj pán režisér, ktorý sa nebál experimentovať, zablúdenie do spracovateľsky obávaného snového podvedomia (Martin) nemalo chybu, takisto aj problematické zachytenie hromadných scén (zábavy, konecrty) sa zaobišlo bez závažnejších chybičiek. Malinko som bol vyrušený len so záberu na novo zateplený a vymaľovaný panelák, ale to som sa následne musel len pousmiať. Počas filmu som sa ale usmieval často, už nie z dôsledku technických chybičiek, ale skvelých hlášok a vtipných situácií, o ktoré naozaj nebola núdza. A tak dúfam, že v najbližšej dobe znova nebude núdza o podobné slovenské filmové potešenie. Rád by som dal niekedy aj tú piatu hviezdičku a ak to bude takto pokračovať, tak verím, že raz sa dočkám. 85%. (02.05.2009)

Muzika je film opravdu vtipnej, a přitom tak nějak skromnej. Komický situace jsou dobře vymyšlený, zahraný i vypointovaný, a to znamená hodně. V českých komediích z poslední doby se tlačí na pilu ve scénáři i hereckým výrazu a nakonec to vypadá tak, že když by se měl člověk zasmát, má spíš pocit, jako by ho do toho někdo nutil, i když jemu se smát vlastně nechce. Zato vtípky z Muziky ve mně nechaly příjemnej pocit uvěřitelnosti a správný míry nadsázky. Juraj Nvota se nesnaží předávat nějaký zvláštní poselství, spíš se mu daří vystihnout atmosféru "starejch blbejch časů za komoušů". Daří se mu to tak, že si uvědomíme, že bysme se do nich rozhodně vrátit nechtěli, ale že i tenkrát tady žili lidi, který byli v něčem tak nějak stejný, jako jsme dneska my. Tak, že chceme s těmahle lidma prožívat jejich příběh. Báječně jsem se bavil a navíc mě potěšilo, jak profesionálně a vkusně je tenhle film natočenej. Naprostou většinu českých novinek strčí do kapsy. (06.08.2008)

Divadelník Nvota pokračuje vo svojom omyle režírovať hraný film. Socializmus sa mu tu zredukoval na nemožnosť nosiť dlhé vlasy. V súvislosti s tým, že sa jedná o adaptáciu Pišťánka, netreba asi veľa hovoriť. Muzika v Nvotovom podaní a Pišťánek sú si vzdiaľenejší ako Zlomok sekundy od "Alžbetky" Kolevskej a Kobra 11. Koniec koncov je to ochotnícka rutina v pastelových farbách s kopcom známych tvári. Latinák sa vyfarbuje už tu, aj keď len v epizódnej úlohe. Dávno sa na Slovensku žiadny herec nespoliehal tak vehementne na svoju srandovnú tvár. Dobové nadšenie z Muziky prišlo len vďaka neexistujúcej konkurencii. (24.05.2012)

Videl som tento film v takmer úplnej pracovnej verzií asi v roku 2006 . . . Vravel som si vtedy, že sa slovenská kinematografia krásne zviecha takýmto príjemným nostalgicky letným, ako to len Slováci stále cítia a chcú ukázať, ale väčšinou to pošlú zaraz pod kytičky - filmíkom . . . A potom som ho celkom stratil zo zreteľa - kde bol celé tie roky podetý ? (20.04.2009)