Muzika

Ach jo... °-/ . . . Kdyby pan >kapelnik< natočil tenhle filmek před čtvrtstoletím a byl o pětadvacet let mladší, zatleskal bych, jaký to jakýsi nováček natočil jakýs takýs nezávisláček. Tohle je ale fakt za hodně peněz zase málo muziky. Takže ty dve hviezdočky s velikým sebezapretím, pretože preto a víc už zase rači nic... - - - P.S. ...A ty muziko hraj! - - - - - (Poprvé viděno 29.11.2011 na >muzikzačnom priestore< , hodnocení 1744., komentář zde nejen hudbyzpytně zklamaný jako stosedmačtyřicátý - 29.11.2011) (29.11.2011)

To, čoho som bol svedkom pri filme 'Polčas rozpadu', to mi 'Muzika' potvrdila dvojnásobne. A pri pohľade na prostoduchú a plytkú seriálovú tvorbu a zbrojenie seriálových výplachov medzi dvoma našimi televíziami, ktoré pripomína studenú vojnu medzi USA a Ruskom, je mi až do plaču, keď si uvedomím, koľké prostriedky sa zbytočne míňajú na tie spústy bezmyšlienkových výplodov. To, čo by potrebovala naša kinematografia je oživenie s podobným výsledkom, aký dosiahol Juraj Nvota. Keď to porovnám so spomínaným filmom zo začiatku komentáru, tak herecky je to opäť na skvelej úrovni, trošku ma však zamrzela Táňa, ale ani nie tak herecky, ako slabším a nepremysleným rozvinutím jej postavy a jej správanie v daných situáciách. Inak Marek Geiberg znova spásonosne zachraňoval film po nekonvenčnej stránke, jeho prirodzený talent je na míle viditeľný. Svoje najlepšie režisérske kúsky predviedol aj pán režisér, ktorý sa nebál experimentovať, zablúdenie do spracovateľsky obávaného snového podvedomia (Martin) nemalo chybu, takisto aj problematické zachytenie hromadných scén (zábavy, konecrty) sa zaobišlo bez závažnejších chybičiek. Malinko som bol vyrušený len so záberu na novo zateplený a vymaľovaný panelák, ale to som sa následne musel len pousmiať. Počas filmu som sa ale usmieval často, už nie z dôsledku technických chybičiek, ale skvelých hlášok a vtipných situácií, o ktoré naozaj nebola núdza. A tak dúfam, že v najbližšej dobe znova nebude núdza o podobné slovenské filmové potešenie. Rád by som dal niekedy aj tú piatu hviezdičku a ak to bude takto pokračovať, tak verím, že raz sa dočkám. 85%. (02.05.2009)

Konečne povstáva slovenský film...film ktorý poukazuje na dobu minulú, nezmyselnú...s nadhľadom a čiernym humorom...vynikajúce pesničky, skvelá réžia a obsadenie ktoré tvorí správnu chémiu filmu...len tak ďalej Juraj Nvota, budem vás sledovať..a tie ceny Slnka v Sieti ste si plne zaslúžili..vynikajúci slovenský film (06.03.2010)

Muzika je jasnou odpoveďou na otázku Mira Ulmana "Kedy už konečne príde Slovenský divácky film?" Odhliadnuc od filmových kvalít(herecké obsadenie, výborná literárna Pišťánkova predloha, schopná réžia, zaujímavá a ľuďom blízka téma, chytľavé dialógy v hovorovej slovenčine so všetkými svojimi humornými zákutiami, veľmi dobrá hudba a schopnosť rozosmiať publikum) považujem za kritické pre úspech(dúfam, že ešte väčší ako v prípade Polčasu rozpadu) najmä účasť filmov v širokej distribúcii Multiplexov, ktoré už nezastupiteľne tvoria väčšinu celkovej diváckej návštevnosti na Slovensku. Taktiež treba poznamenať, že propagačné aktivity boli už od začiatku systematické(objavovali sa články v novinách časopisoch, rozhovory s hercami: vezúc sa čiastočne na vlne Slovenských filmov v roku 2008 a s tím spojeného širšieho záujmu zo strany médií o Slovenský film). Objavovali sa plagáty a zintenzívnená kampaň pred príchodom do samotných kín, konali sa dokonca predpremiéri s prítomnými tvorcami a hlavnými hercami a to všetko sa nádherne synergicky spojilo v na Slovensko zarážajúcom pohľade na plné kino(teda môžem hovoriť len za NR, ale podľa komentárov iných užívateľov usudzujem, že to nebolo tak len tu). Teraz už len dúfam, že práve Muzika sa stane tím ľadoborcom, ktorý zbúra múr medzi divákom a Slovenskými filmom budovaným počas obdobia predchádzajúcich rokov. 4,5* (17.04.2008)

MUZIKA Jurka Nvotu je fenomén. Fenomén, ktorý ťaží z toho, čím zároveň trpí : - porovnávaním s Pelíškami - ktoré je úplne logické, lichotivé, zároveň ale zaväzujúce a brániace dopriať Muzike zaslúžený obdiv. Resp. nie obdiv, ale čistú radosť z videného, pretože tie pelíšky tam stále niekde vzadu sú. Ďalej je tu vyrovnávanie sa s minulosťou presne tým nostalgickým sposobom, ktorý mnohým už nemusí prísť zaujímavý (a nostalgický). Tiež pocit (najmä pre nás, Slovákov) prehnanej kritickosti voči nám samým, tým pádom i voči filmu, ktorý sa skutočne podaril, ale akoby v nás historicky zakorenene fungovalo, že voči sebe samým musíme byť kritickí viac ako voči iným. Čo je všetko škoda a zároveň akási zvláštna zákonitosť. Resp. zákonitá škoda. Takže po krátkom entré čisto subjektívne oko, idem na to inak: nesmial som sa od srdca, usmieval som sa. I s odstupom (film som videl na Febiu) obdivujem Juraja Nvotu za vedenie hercov. Ani náznak amatérizmu, ani jedna herecky trápna scéna v zmysle - čo to bolo toto ? Presný Ľuboš Kostelný, krásna Táňa, ktorá sa síce nakoniec vyvinie zvláštne bezfarebne, ale i tak, fakt krásna (tu som vždy nekritický). A celá rodinka Oľhovcov Geišbergovcov, ktorá má jednoducho herectvo v srdci. Po Krutých radostiach sa pánu Nvotovi podaril ďalší fajný filmík, ktorý nie je dokonalý, ale čo je dokonalé ? A že vie byť dokonalosť i nudná... (22.05.2009)